Eric bol zúfalý. Nevedel čo má Susane povedať. Nikdy nepochopí ako sa cíti, pretože nie je v jej koži. Ale veľmi chcel nájsť tie správne slová.
,,Vieš, že nikdy nebudem vedieť ako sa naozaj cítiš," začal po chvíľke. ,,Chcem však, aby si vedela, že ja tu aj tak stále budem. Nezáleží na tom, že ma možno neuvidíš. Ja viem, že veľa cítiš svojim srdcom. Prosím, riaď sa ním. Sakra," vošiel su rukami do vlasov od zúfalstva, ,,neviem ako to všetko povedať."
Odmlčal sa a pritiahol si ju k sebe do náručia.
,,Je to ťažké," zašeptala Susane. ,,Keď som si po nehode uvedomila, čo sa to vlastne stalo, bola som zničená. Všetci pri mne stáli, no ja som chcela byť iba sama a umárať sa v tom. Ale postupne som sa z toho dostala, zatla som sa a vypestovala som si ako-taký život. Potom si prišiel ty a ja sa cítim hrozne, lebo najviac čo chcem, je vidieť ťa."
Pritisol si ju viac k sebe a pobozkal ju do vlasov.
,,Spolu to zvládneme."
YOU ARE READING
Only Yours
Short StoryBudem tvoj v tisíc a jednej tme... Stratila zrak, no našla jeho