-Justin sa naklonil k môjmu uchu a jemne sa o neho obtrel perami. Celá som sa zachvela a moju pokožku zasypali zimomriavky. „Milujem ťa.“ Povedal a hneď na to som pocítila jeho pery na tých mojich.-
-„Avalon dnes mám ešte nejakú prácu, ale potom po teba prídem a pôjdeme napríklad na večeru.“ Povedal Justin keď vychádzal z bráničky. Iba som prikývla a nasilu sa usmiala. Bojím sa o neho. Tá práca nie je bezpečná, no on je taký tvrdohlavý.-
-„Avalon Pierce! Vidím, že ťa môj výklad veľmi zaujíma. Padaj k tabuli!“ zakričal na mňa profesor Harper. Hlasnejšie som si povzdychla a so znechuteným výrazom som prešla až k tabuli. „Pokčaruj za mňa, keď si taká múdra.“ Povedal a sadol si za katedru. Ako ho ja nenávidím. Pozerala som sa na zem no potom som pohľad premiestnila na mojich spolužiakov. Už keď som videla ich pohľady prišlo mi zle. „Slečna Pierce začnete už?“ otravoval ma profesor. Prekrútila som očami a už som išla niečo povedať, keď v tom sa mi z nosu sputila krv a pocítila som ostrú bolesť v bruchu. Zakričala som na celú triedu a moje telo padlo na zem. Justin?!-
-„Musíme sa porozprávať.“ Povedala som a Justin sa na mňa iba nechápavo pozrel. „Nevieš o mne všetko a ja už nevládzem predstierať, že je všetko v poriadku.“ Doplnila som.-
-„To je nemožné! Nerob si láskavo zo mňa srandu to ti nestojím ani za to aby si mi povedala pravdu?!“ kričal po mne Justin. Začalo to vo mne vrieť. „Tu je dôkaz.“ Povedala som a zobrala som do ruky nôž. „Avalon polož to.“ Varoval ma Justin, no ja som sa k nemu stále približovala bližšie. Neverí mi? Tak ja mu to dokážem!-
-„My to-o zvládneme...“ povedal Justin z posledných síl a moje oči pohltila tma ...-
-Takto sme žiť nemali.-
Toto je úvod :) Dúfam, že sa Vám páčil. Vote & Koment by potešil. Prepáčte za chyby a Avalon má obrázok vedľa ;) Nechať či zmazať? :) *Tessy*
