Miluj ma✅

Časť 2.

„Neboj sa , už sme tu," zagánil na mňa Max. Vystúpila som z auta a rozhliadala sa okolo seba.

Aj napriek tomu , že to bol kúsok od UCL ,toto   miesto  som nepoznala. Z môjho stále dezorientovaného výrazu Max usúdil , že  stále  nechápem, kde sme a čo tu robíme.

„Ideme sa najesť. Si predsa hladná alebo nie?"  spýtal sa ma, napriek tomu , že odpoveď poznal , pretože mi poriadne škvŕkalo v žalúdku.

„Áno, som," odpovedala som a neisto som sa usmiala.

„Tak poďme, kým neodpadneš od hladu," skôr než som stihla niečo povedať , Max ma chytil za ruku a išli sme.

Vošli sme do malej a útulnej reštaurácie Nando's. Prešli sme okolo veľa prázdnych boxov, no usadili sme sa až vzadu. Čašníčka k nám po chvíli prišla , aj keď tu boli hostia , ktorí čakali oveľa dlhšie.

„Ahoj Max, dlho som ťa tu nevidela. Ako sa máš a ako to ide s  Megan?" opýtala sa neznáma, pretože chcela nadviazať rozhovor , ktorý sa nekončí objednávkou. Max sa pozrel najprv na ňu a potom na mňa.

„Ahoj, ehm..." vyzeral , že sa snaží spomenúť si na meno, no potom to zrejme vzdal.

„Mám sa fajn, len som veľmi hladný, takže by som si rád konečne objednal," vyštekol Max chladne .

„Takže ako vždy, dvakrát? Štipľavé rebierka so sladkými zemiakmi?" opýtala sa zahanbene čašníčka.  Max sa pozrel na mňa a mala som pocit, že jeho pohľad trochu zmäkol.

„Máte prosím vás aj iné , ako štipľavé?" konečne som sa prebrala z kómy a prehovorila som.

„Samozrejme, slečna, " odvetila čašníčka.

„Kaitlyn," vyslovil Max , ako keby o bolo nejaké zaklínadlo.

„Kate," opravila som ho a usmiala som sa.

„Teší ma , Kate. Ja som Ellie," priateľsky sa na mňa usmiala a podala mi ruku. Prijala som ju a jemne ňou potriasla.

„Prinesiem vám aj niečo na pitie?"  táto otázka skôr smerovala  mne, než k Maxovi.

„Horúcu čokoládu , prosím," áno viem , že to nie je najlepšia kombinácia , ale nemohla som odolať.

„Dvakrát," dodal rýchlo Max, strčil Ellie do ruky oba jedálne lístky a tým jej dal najavo , že tu rozhovor skončil.

Kým sme čakali na jedlo, Max  sa  ma pýtal ,ako sa mi páči v škole, kde a s kým bývam. Povedala som mu , že sa mi na škole zatiaľ páči, že ma bavia hodiny Psychológie , ale že sa veľmi nudím na Architektúre a  rozmýšľam o zrušení prednášok na daný predmet. Ďalej som mu rozprávala o útulnom bytíku a o mojej najlepšej kamarátke a zároveň spolubývajúcej Jess. Kým som sa stihla opýtať niečo ja, Ellie nám doniesla jedlo , ktoré vyzeralo a  ako som neskôr zistila, aj chutilo úžasne. Potom nám doniesla účet, už som vyberala peňaženku , no Max ma zastavil mávnutím ruky a pozrel sa na mňa pohľadom OpovážišSaMiOdporovať. Tak som teda peňaženku vložila späť do kabelky a poďakovala som za obed.

„Dúfam , že toto bol jeden z mnohých našich obedov," usmial sa na mňa Max , chytil ma za ruku a vyviedol von z reštaurácie.

  „Kam zasa ideme?" prekvapene som sa opýtala , keď sme prešli okolo auta,  ale pokračovali sme ďalej.

V okolí som sa veľmi nevyznala , pretože som ešte nemala možnosť preskúmať ho.

„Prejsť sa," s nadšením odpovedal Max a ďalej ma viedol do neznáma.