Miluj ma✅

Časť 1.

„Kate, vstávaj, prídeme neskoro!" to boli prvé slová , ktoré som počula v moje prvé vysokoškolské ráno.

Nad mnou stála Jess , ruky vbok a na tvári utrápený výraz. Ja som ju však privítala srdečným úsmevom a v kľude sa pobrala do kúpeľne. Osprchovala som sa, umyla si zuby, naniesla si trochu make-upu a učesala si vlasy. Takmer keď som bola hotová ,mi na dvere začala búchať svojimi malými pästičkami moja spolubývajúca a oznámila mi , že mám desať minút, inak odchádza bezo mňa.

Otvorila som dvere a tam stála Jess vo svojej najkrajšej podobe , v akej som ju poznala. Samozrejme, ona vyzerala vždy skvele , ale dnes si dala mimoriadne záležať . Na sebe mala tyrkysové šaty , ktoré jej krásne obopínali jej dokonalú postavu. Obuté mala jednoduché a elegantné čierne lodičky, ktoré mali podľa mňa privysoký podpätok ,aby v tom mohla vydržať viac ako hodinu , ale ona mi tvrdila opak , dokonca ma donútila obuť si podobné. O desať minút som bola hotová aj ja. Mala som na sebe bordové šaty, podľa Jess boli príliš jednoduché , no mne sa páčili. K nim som mala obuté čierne lodičky, samozrejme , na odporučenie Jess a mohli sme vyraziť.

Išli sme pešo, takže kým som prišla na miesto , nohy som si vôbec necítila. Jess som však obdarovala mojim najúprimnejším úsmevom a ona mi ho oplatila. Prednášky sme nemali spoločné, takže pred vchodom sme sa rozlúčili a každá išla na vlastnú prednášku.

Deň prebiehal dobre. Na moje prekvapenie veľmi dobre. Moji noví spolužiaci pôsobili veľmi príjemne, aspoň teda tí, ktorých som dnes spoznala. Na dnešok mi zostávala už len posledná prednáška , ktorú som mala na opačnom konci areálu. Veľmi som sa ponáhľala , aby som ju stihla , lenže v tých podpätkoch to bolo takmer nemožné. Predmetom mojej prednášky bola téma Psychológia. Vlastne ani neviem prečo som sa tam zapísala, vždy ma to zaujímalo a konečne som mala možnosť dozvedieť sa niečo viac.

Sedeli sme všetci na svojich miestach a čakali na profesora. Po chvíli sa rozleteli dvere a v nich stál muž v najlepších rokoch, mohol mať tak okolo tridsaťpäť. Oblečenú mal bielu košeľu, čierne nohavice a cez plecia elegantne prehodený sveter. Žiarivým úsmevom nás privítal a povedal nám, ako to na jeho prednáškach prebieha. Do konca hodiny zostávalo asi dvadsať minút , keď v tom sa otvorili dvere a do triedy vošiel chalan v mojom veku, teda okolo dvadsiatky, mal krátke hnedé vlasy, modré oči a vyšportovanú postavu. Rozhliadol sa po triede a jediné voľné miesto bolo vedľa mňa, ani sa neopýtal , rovno si prisadol. Prednáška nám skončila o päť minút skôr, profesor nám zaželal pekný deň a mohli sme odísť. No lenže to by som nesmela byť tvrdohlavá a chcieť sa s každým spoznať.

„ Ja som Kaitlyn, ale volaj ma Kate," otočila som sa k neznámemu ,čo najúprimnejšie som sa usmiala a predstavila.

No on sa len pozrel na mňa a odvetil :„Max."

Skôr, ako som sa stihla niečo opýtať ,sa k nám dovalilo dievča , ktoré som nepoznala a hneď som aj vedela prečo. Veľký výstrih ,umelé nechty, mihálnice a falošný prízvuk.

Nalepila sa na Maxa, on sa na ňu trochu usmial a potichu jej pošepkal : „ No čo Megan, čo by si rada?" no ja som to napriek tomu počula.

„Ty to veľmi dobre vieš," usmiala sa a odhalila tým aj svoje vybielené zuby.

Ach, čo tie dievčatá neurobia , aby boli zaujímavé?

„Príď dnes večer o šiestej, dobre?" opýtal sa Max.

Megan len prikývla, koketne naňho žmurkla a odišla tak rýchlo , ako aj prišla. Ja som však na Maxa zostala civieť s polootvorenými ústami a on sa na mňa pozrel tým pohľadom TotoJeMôjSvet.