Miluj ma✅

Časť 37.

S Jess sme sa okolo štvrtej začali učiť, aj keď sa nám extrémne nechcelo. Mňa čakal zajtra test z Chémie a Ekonómie a tak som nelenila a začala sa pripravovať. U Jess to nevyzeralo tiež ružovo a preto so mnou držala krok. Po dvoch hodinách sme stále neboli naučené a mne už z toho bolo zle.

„Jess, ja už nevládzem."  

Ona zatvorila oči a dodala : „Ani ja, nestačilo už?"

Obe sme vedeli, že to musíme dotiahnuť dokonca a obe sme sa v tom ešte skoro hodinu rýpali. Po nekonečných troch hodinách sme boli hotové a hocijako sme si pohádzali veci do tašky a objednali večeru. V poslednej dobe sme boli lenivé variť a tak bola donáška najlepšia cesta. Keď sme sa doplna nadlábli čínou, boli sme spokojné a ľahli sme si na gauč. Skoro som už spala, keď Jess zazvonil mobil.

„Áno?" povedala dosť autoritatívne a ja som naťahovala uši.

„To by šlo, o pol hodinu som tam," ukončila hovor a zagúľala očami.

Ja som na ňu pozerala nechápavým pohľadom a tak mi objasnila situáciu : „Leo. Chce sa porozprávať."

No tak tí chlapi si to naraz rozmysleli alebo čo? Podporila som ju úsmevom a zase sa zamotala do deky. Jess sa medzičasom chystala, ale tento krát tomu nevenovala nejakú špeciálnu pozornosť, čomu som sa dosť čudovala. Hodila na seba nejaké rifle, sveter, obula sa a mrkla na seba do zrkadla. Vlasy mala vypnuté v rozstrapatenom drdole , ale aj tak vyzerala perfektne.

„Idem, drž palce," oznámila mi Jess a zabuchli sa za ňou dvere.

Ja som pri rozmýšľaní o Maxovi a Jamesovi zaspala.

Keď som otvorila oči, bolo už ráno. Dezorientovane som šmátrala po nočnom stolíku a hľadala mobil. Našťastie sme nezaspali, ale vstali sme dokonca skôr. O dosť skôr. Nechápala som, že som prespala celý večer aj noc. Asi som bola vyčerpaná z tohto všetkého a ani som si to neuvedomovala. Ponaťahovala som sa a vstala z postele. Nakukla som do izby mojej najlepšej kamarátky, ktorá ešte spokojne chrnela. Mrzelo ma, že sa so mnou potom nemohla porozprávať, ako to dopadlo s Leom. Urobila som si čaj, raňajky a začala sa chystať. Zase som si dala make-up, ale namiesto perleťového rúžu som si dala bordový. Obliekla som si rifle, nový sveter, náhrdelník a vlasy zopla do vrkoču. Jess medzitým vstala a tiež sa začala líčiť a obliekať. Ja som zatiaľ uvažovala nad dneškom a opakovala si na testy. Nevedela som, ako sa dnes dostaneme do školy a bolo mi to jedno.

Vyšli sme pred panelák ,kde stáli dve autá.  Porsche a Mazda. A sakra. To bola prvá vec , čo ma napadla.

S Jess sme  automaticky kráčali k Mazde a Maxovi sme nevenovali pozornosť. Stále som nechápala, čo si myslí. Že mi napíše jednu esemesku, príde po mňa ráno a sme v pohode? Mohol by mi doniesť aj tucet ruží, nepomohlo by to.

„Ahojte," privítal nás s dobrou náladou James.

Objali sme sa a potom sme nasadli. Viezli sme sa do školy v pätách s Maxom.

„Majte sa," išla na svoje hodiny Jess a my sme pokračovali rovnakým smerom. Max išiel o pár krokov za nami.

„Je to okej?" opýtal sa ma James narážajúc na Maxa.

Len som prikývla a on zmenil tému : „Máš čas po škole? Myslel som, že by sme mohli ísť na kávu."

Ani chvíľku som neváhala a súhlasila som . Išli sme na Informatiku, ktorú sme mali spoločnú a sadli si vedľa seba. Hodina sa začala a prebiehala v tradičnom štýle. Pracovali  sme v nejakom programe a mne to teda vôbec nešlo. Keď sa mi tretí krát nepodarilo splniť úlohu, rezignovala som.