You?! (Victoire Weasley & Teddy Lupin)

5. Kapitola - Nikto nie je dokonalý

Teddy:
„O desať minút pred Jednookou čarodejnicou," rozlúčil som sa s chalanmi, lebo som ešte potreboval zbehnúť po Záškodnícku mapu, ktorú som si od Jamesa požičal. Vybehol som po schodoch, dvakrát som sa skoro zabil, lebo schody zmenili smer, povedal som Tučnej panej heslo a ocitol som sa v našej útulnej klubovni. Vyšiel som po ďalších schodoch a vo dverách našej izby som si utrápene vzdychol.

Ako vždy tu bol neskutočný neporiadok a ja som nemal ani potuchy, kde som tú mapu dal. Sám pre seba som prevrátil očami  a začal som hľadať. Jamesova posteľ - nič, moja taška - nič, Fredova skriňa - nič. Už viem! Malo by to byť pod mojimi knihami na nočnom stolíku, dúfam.

Bola tam! Vzal som ju a keďže som mal sklz, utekal som, čo mi sily stačili. „Hej, Ted!" zakričal na mňa nejaký hlas. „Áno?" opýtal som sa otrávene a otočil som sa za hlasom. „Ja som ti len chcela povedať, že Weasleyová ti nestojí za tie problémy," usmiala sa na mňa nejaká povedomá dievčina. Počkať, veď to je tá, čo sa pohádala s Weasleyovou! Ellen, myslím. „Aké problémy?" opýtal som sa trochu prívetivejšie, „ Prepáč, dosť sa ponáhľam, môžeme sa stretnúť zajtra o jedenástej v knižnici?" žmurkol som na ňu a ponáhľal som sa ďalej. Dnes to s chalanmi roztočíme! Na to sú piatky!

Victoire:
„Bolo to skvelé! Nevedela som, že si taká dobrá herečka!" objala som Ellen hneď, ako prišla. „Ďakujem," usmiala sa, „ale neuveríš, čo ešte som zistila! Cestou sem som stretla Lupina, ktorý sa chce zajtra stretnúť a viem kam sa každý piatok večer vytráca aj so svojimi kamarátmi!" „Skvelé! Kam?" horela som nedočkavosťou. „To, že chodia do Rokvillu sa ti do uší už asi dostalo, ale ja viem aj to, ako tam chodia. Jednooká čarodejnica ti niečo hovorí?" opýtala sa Ellen a ja som už tušila, kam tým mieri. „To je vchod, že? Vchod do tajnej chodby, ktorá ústi v Rokville?" skúsila som a podľa iskričiek v Elleniných očiach som vedela, že moja domnienka je správna. „Tak fajn," uškrnula som sa, „zajtra sa stretneme zas a podľa Lupinovej reakcie môžeme rozmýšľať nad realizáciou druhého kroku. Som rada, že som ťa spoznala," objala som ju a po rýchlej rozlúčke som utekala za babami, aby nemali podozrenie.

***
„Kde si bola?" vyletela na mňa Emma s otázkou hneď, ako som vošla do našej izby. „Bola som sa prejsť. Kde je Roxy?" rýchlo som menila tému. „Veď ju poznáš a je piatok večer. Pravdepodobne je s Gregom, alebo s niekym podobným," usmiala sa Emma. „Aha, jasné. Počuj, vieš ako nám s Lupinom dala McGonagallka dala robiť to výročie a keďže ja s Lupinom spolupracovať nebudem, pomôžeš mi to urobiť, prosím?" poprosila som Emmu. „Prepáč, ale nemôžem," smutne na mňa pozrela, „dnes za mnou a Roxy bola McGonagallová a zakázala nám pomáhať tebe, alebo Lupinovi s výročím. Proste silou-mocou chce, aby ste to robili práve vy dvaja." „To je taká krava," neodpustila som si nadávku na konto našej riaditeľky, „vie, že sa nenávidíme, ale napriek tomu nás bude nútiť vymýšľať nejaký sprostý program pre namyslené Beauxbatončanky a egoistických Durmstrangčanov! Ja nechcem oslavovať žiadne výročie a vek školy mi je ukradnutý! Ja len chcem zabiť Lupina a v pokoji prežiť život! Lenže koho kedy zaujímalo čo chcem ja?!" Hlas mi postupne preskakoval do hysterického vreskotu a z očí mi pomaly začali vytekať slzy. Emma ma len mlčky objala a ja som jej potichu vzlykala do pleca.

Ja som nechcela byť taká. Ja som nechcela byť namyslená mrcha, nechcela som si znepriateliť polovicu školy a už vôbec som nechcela tráviť každý druhý deň u riaditeľky. Nie, ja som do školy nastupovala s očakávaniami, že sa naučím všetko o čarodejníkoch, o Dumbledorovi, o Snapovi (ktorého príbeh ma vždy fascinoval), že si budem čítať knihy s obrázkami, ktoré sa budú hýbať, budem sa smiať s kamarátkami na chodbách, bozkávať svojho priateľa v klubovni a do noci budem sedieť nad knihami. Mojím cieľom nebolo vraziť Lupinovi hneď v prvý deň školy už vôbec som nemala v pláne nenávidieť ho a hádať sa s ním po zvyšok času stráveného na Rokforte. Lenže Lupin je idiot a jedným bozkom mi zničil celé školské časy.  Istý podiel viny na tom má aj James, ktorý ho na to nahovoril, ale každý má predsa možnosť rozhodnúť sa, že? Takže aj Lupin mal možnosť odmietnuť a nebozkávať ma.