You?! (Victoire Weasley & Teddy Lupin)

6. Kapitola - V znamení stretnutí

Victoire:
Po Lupinovom a Jamesovom odchode ostalo vo Veľkej sieni chvíľu ťaživé ticho, no postupne sa každý vrátil k činnosti, ktorú robil predtým. Fred jedol, Roxy si vymieňala zamilované pohľady s Gregom (asi), Emma na mňa "nenápadne" pozerala a snažila sa odhadnúť môj stav a ja som sa samoľúbo uškŕňala a pohľadom som hľadala Ellen. Sedela pri Bystrohlavskom stole a spolu s kamarátkami niečo preberali, pri čom vyzerala dosť smutne a škaredo na mňa zazerala. Je výborná herečka.

Teddy:
„Asi by sme mali tvojej mame napísať nejaký ospravedlňujúci list," navrhol som Jamesovi. „Ale najprv sa musíme porozprávať s Lily. Aby sme vedeli na čom vlastne sme," súhlasil James.

***
„Lily, máš pocit, že ťa ignorujeme, alebo ti robíme zle?" opýtal sa James svojej malej sestry milým hlasom. „Áno," odpovedala Lily, „stále ma aj s Teddym ignorujete a keď sa ku mne už konečne ozveš, tak sú to len uštipačné komentáre, alebo len slová typu: "Lily, teraz nemám čas," alebo: "Lily daj mi pokoj," a milý si ku mne len keď niečo potrebuješ. Takže som rada, že sa to mama konečne dozvedela!" „Takže si toho už mala dosť a chcela si nám urobiť zo života peklo a všetko si pekne-krásne napísala mame a strápnila si nás pred celou školou?!" opýtal som sa nahnevane. „Aj keď vás nemám rada a bola som úplne nadšená, keď som videla vädnúť tie vaše namyslené ksichty, nie som bonzáčka! V každom prípade som vďačná človeku, ktorý ten list mame poslal, lebo ste konečne nútení uvedomiť, že svet sa netočí len okolo vás a vašej popularity!" Lily ostala verná svojej ohnivej povahe a bolo jej jedno, že oproti nej stojí jej o päť rokov starší brat a jeho najlepší kamarát, ktorí boli omnoho vyšší a silnejší ako ona. „Nekrič na nás! Kričať si môžeš akurát na spolužiakov, ale nie na svojho brata! Rozumela si?!" začal kričať aj James a pomaly sa k Lily približoval, zatiaľ čo ona cúvala. „Rozumela si?!" zvrieskol.

„James! Stačí!" zasiahol som a rozzúrený James na mňa pozrel, „Upokoj sa! Už sme zistili, čo sme potrebovali a môžeme ísť! A Lily ty ho neprovokuj, veď vieš, že sa ľahko nahnevá. Ale vo vnútri ťa má rád. Poďme James!" Lily na mňa prekvapene, ale vďačne pozrela a my s Jamesom, ktorý vyzeral byť úplne zahanbený, sme sa pobrali preč.

„Fajn, takže Lily to nebola. Kto ešte môže chcieť našu potupu?" Opýtal sa James. „Weasleyová," zasyčal som, „ale tá o Lily nemohla vedieť." „Nikdy nevieš, čo Victoire môže, alebo nemôže vedieť," povedal James, „poďme do izby a spolu s Fredom niečo vymyslíme." „Ja vlastne teraz nemôžem. Vieš, tá baba, čo sa kvôli mne hádala s Weasleyovou - Ellen, myslím. No včera som ju stretol na chodbe a chcela mi niečo povedať, lenže som sa ponáhľal, tak som jej povedal, že sa stretneme, lebo mi bolo blbé ju len tak odignorovať, keď sa ma zastala. Takže musím ísť," uškrnul som sa a James ma potľapkal po pleci: „Uži si to. Ale poobede máme poradu u nás, nezabudni."

***
„Ahoj," usmial som sa a snažil som sa presvedčiť svoje vlasy, aby nezozeleneli, ako to majú vo zvyku vždy, keď sa cítim neisto. Neviem, čo tu vlastne robím, keďže Ellen nevyzerala ako typ, ktorý hľadá kamarátov a báb do postele som mal dosť.

„Ahoj Ted," usmiala sa na mňa, „ako sa máš?" „Dá sa," uchechtol som sa, „ty?" „Celkom fajn, vďaka," úsmev ešte stále neopúšťal jej tvár. „Ehm, čo si mi to vlastne chcela včera povedať?" opýtal som sa po rozpačitej chvíľke ticha, aby sme sa už konečne dostali k pointe. „No ja som chcela len toľko, že Weasleyová ti nestojí za všetky tie problémy a napomenutia. Vieš, možno ti len závidí," povedala jemným a úprimným hlasom a ja som vyprskol: „Závidí mne?! Ona?! Nie Ellen, naše vzájomné nepriateľstvo má korene hlbšie ako len v závisti. A tak trochu za to môžem aj ja." „Nie Ted, neviem, čo sa medzi vami stalo, ale nie je len tvoja chyba. Aj ona sa mohla v tej chvíli rozhodnúť inak a vy ste teraz mohli byť kamaráti, alebo dokonca pár," stále sa usmievala, aj keď pri posledných slovách už trochu falošne, zatiaľ čo ja som sa smial na celé kolo: „J-ja a Weasleyová?! Pár?!" „No," prikývla celkom vážne, „cesty osudu sú nevyspytateľné." „Nie," stále som nechápavo krútil hlavou, „ja a Weasleyová?! Nikdy!" „Čo ty vieš," uškrnula sa, ale bolo vidieť, že na mieste Weasleyovej ako mojej priateľky, by videla radšej seba.

„Prepáč, musím už ísť," usmiala sa na mňa. Vlastne nie, ona sa neprestala usmievať odkedy sme sa stretli, takže pokračovala v úsmeve, „snáď sa ešte niekedy stretneme. Dobre sa mi s tebou rozpráva." „Aj mne," súhlasil som, „až na tie konšpiračné teórie o mne a Weasleyovej si fajn dievča." „Maj sa!" zakývala mi. „Ahoj," odzdravil som a každý sme sa pobrali svojou cestou. Ja na obed a ona tiež niekam.

Victoire:
„Aké sú vaše víkendové plány?" opýtala sa Emma veselo, keď sme dojedli raňajky a všetky tri sme sa vybrali do klubovne. „Ja idem za Gregom a budeme sa spolu učiť," rozžiarila sa Roxy. „Ja idem vymýšľať plán toho výročia," poznamenala som otrávene, „ty?" „Ja sa idem učiť," zatvárila sa Emma kyslo. „Inak nemáš to výročie plánovať spolu s Lupinom?" nadškrtla Roxanne. „Mám, ale nebudem s ním spolupracovať, kým mi nevráti vlasy do pôvodného stavu," znechutene som pozrela na svoje dúhové vlasy a dievčatá sa zasmiali, na čo som im ukázala ešte jednu znechutenú grimasu a pobrala som sa hore, aby som našla nejaký čistý pergamen.

***
'1000. Výročie Rokfortskej strednej školy čarodejníckej
- Výročný ples: téma:' Napísala som svojím najkrajším písmom. Dobre, už len vymyslieť tému plesu, občerstvenie, nápoje a hudbu, ktoré budú ladiť s témou, obsah výročného vyučovania, nejaké výročné aktivity, tomboly a tak ďalej. Fajn, toto asi sama nenaplánujem. A to mi ešte treba vyriešiť ubytovanie pre hostí, keďže neviem, či budú opäť spať v svojich dopravných prostriedkoch ako za čias uja Harryho. No, ale zase Lupin mi v tom veľmi nepomôže.

Prečo ja?! Prečo si McGonagallka nemohla vybrať niekoho iného?!

Je to trest. Za všetky tie žartíky a problémy s Lupinom.

Je pedagóg! Nemôže nám dať plánovať niečo, od čoho závisí reputácia celej školy.

Môže a bude do teba a do Lupina hučať dovtedy, kým to nebude ideálne.

Ja nechcem!

Koho kedy zaujímalo, čo chceš ty? Nie je dôležité, či to chceš, alebo nechceš. Proste to musíš urobiť, tak to urob a budeš mať pokoj!

Tiež pravda, ale aj tak je to nefér! Ok, niečo vymyslím a dám to McGonagallovej a zvyšok nech si vymýšľa Lupin. „Ale, ale! Niekto tu zrejme po prvý raz počúvol príkazy pani riaditeľky," ozval sa známy hlas a ja som vedela, že som mala radšej spomenúť milión.

Ahojte!
Hlásim sa s novou časťou :D Ako to tak po sebe čítam, tak sa tu nestalo nič také zaujímavé, viac-menej len také preklenutie deja, zaujímavé by to malo byť až v ďalšej kapitole :D No dúfam, že aj napriek tomu, že to bola dosť nudná kapitola, sa Vám to páčilo a zanecháte vote, či komentár. Veľmi ma to teší (skáčem ako malé decko zakaždým, keď mi príde upozornenie, že mi niekto ovotoval, alebo okomentoval príbeh :D), takže ďakujem za každý vote, alebo koment :D

Sissi