Fotografia ✅

Kapitola 11

Pohľad Betty
Chytili sme sa za ruky a skočili dole...

Pod nami bola široká lúka plná kvetov.
Pád nebol veľmi príjemný,ale prežili sme to.

,,Betty! Si v pohode?"kričal James.
,,Áno,som,"odpovedala som,,a čo ty?"
,,Ujde to."

,,Zostáva nám už len nájsť fotoalbum a trezor."poznamenala som.
,,Dúfam,že to stihneme."
,,Aj ja."

Chvíľu sme iba sedeli na lúke a rozprávali sa. Zrazu mi prišla správa.
Vaša teta,ujo a bratranec sú mŕtvi. S pozdravom lekár.

V srdci som cítila silnú bolesť. Moja jediná rodina je preč.

Malý Gideon, teta Anna a ujo Will.

Po lícach mi tiekli slzy. James sa na mňa pozrel a bol v šoku, ale potom ma objal.

,,Čo sa stalo?"opýtal sa.
,,Pozri!"ukázala som mu mobil so správou.

,,To je mi ľúto."

Potom sme sa vybrali hľadať fotoalbum. Na foťáku boli iba čísla ako počet krokov.

Dostali sme sa k rieke, pri ktorej bol dom.
Vošli sme dovnútra a ja som uvidela to isté zrkadlo, kde sa premietali ukážky z minulosti.

V zrkadle bol muž s kapucňou a vodca.
,,Vodca? To je tvoja prezývka?"smial sa mu do tváre muž v kapucni.

,,Povieš kde sú veci alebo ťa donútim?"

,,Nikdy ti to nepoviem!"kričal vodca.

,,Prečo? Odmením ťa! Keď budem mať všetku moc sveta, trochu ti z nej darujem!"

,,O tvoju moc nestojím!"

,,Urobme to takto. Vyberme ľudí z minulosti a budúcnosti a tí tie veci budú hľadať. Ak ich dajú do trezoru, vzdávam sa. Ak nie, uvidíš aké to bude mať následky."muž v kapucni sa podlo usmial.

,,Dobre. Súhlasím."povedal vodca a odišiel.

Už chápem, prečo to to musíme hľadať. Zachraňujeme svet pred nejakým mužom, ktorý ho chce ovládnuť.

,,Ak chcete fotoalbum nájsť,
musíte na poschodie zájsť.
Pozor dajte na jednu fotku,
nebude z jej pazúrov úniku.
Odneste do trezoru všetky poklady,
muž nesmie získať na moc podklady.

Vyšli sme s Jamesom na poschodie. Bolo to tu rozhádzané a staré.
Album ležal v strede izby. Fotky však boli zakódované a musela som ich rozlúštiť.

Boli tam dátumy a popisy k fotkám. Začala som hľadať tú, na ktorej by malo byť odfotené miesto, kde sa nachádza trezor.

James ku mne pribehol a zamával mi pred očami fotkou,ktorá mi chýbala.

,,James si super!"vykríkla som a objala ho.

,,Poďme, kým prídu kapucniari."povedal James a ja som sa usmiala nad tým,ako ich pomenoval.

Dúfam,že sa vám príbeh páči. Ďakujem za čítania, votes aj komenty.