Fotografia ✅

Kapitola 14

Pohľad Jamesa

,,Už ti sedíme 2 hodiny a stále nevieme vyjsť."povedala Betty a vzdychla si.
,,Kam sa ponáhľaš?"opýtal som sa sarkasticky.
,,Nikam!"odsekla mi.
,,Mám nápad!"vykríkol som a cítil som sa ako vynálezca.
,,Aký?"Betty na mňa pozrela ako na blázna.
,,Skúsme použiť foťák,album aj denník. Možno v nich je niečo napísané."

Betty otvorila denník a listovala v ňom.
,,Pozri, čo som našla!"ukázala na nejakú husto popísanú stranu.
Ak sa chcete z pivnice dostať preč,
musíte správnu fotku nájsť
a vytiahnuť zo skrýše meč.
K trezoru vedie cesta jediná,
kto prebodne Lorda mečom,
bude hrdina.

,,Rýchlo! Nájdi tú fotku,kým nebude neskoro."

Na fotke bola pivnica a v rohu bol malý otvor.
,,2 tehly sprava, tri zľava a..."počítal som si nahlas.

Poklopal som po nej a všetky tehly odchádzali a uvoľnili miesto, kde boli ukryté dvere.

,,Poď! Tam bude trezor!"vykríkla Betty a ťahala ma za ruku dovnútra.

Kráčali sme tmavou chodbou a hľadali meč.

,,Psst! Niekto ide!"schovali sme sa za výklenok v stene.

,,Kde sú? A ako objavili tajný vchod?!"
,,Lord, oni..."
,,Čo oni?!"
,,Vedia, kde je trezor."

Potichu sme sa pobrali ďalej. Zrazu sme uvideli meč.
,,Zober ho!"povedala Betty.
,,Prečo ja?"
,,Píše sa tu-
Iba odvážny muž môže Lorda prekonať a žena veci mocné do trezoru odovzdať."

Zobral som meč a dal Betty všetky veci,ktoré patria do trezoru.
,,Utekaj a nájdi ten trezor. Ja idem zabaviť  Lorda."
,,To nemôžeš!"
,,Musím!"povedal som a pobozkal je na líce.
,,Zbohom!"rozlúčili sme sa a každý išiel svojim smerom.

Lord bol otočený chrbtom a rozprával sa s jeho sluhami. Napriahol som sa a vrazil mu meč do chrbta. Rýchlo som utiekol a hľadal Betty.

Bola pri malej skrinke a snažila sa ju otvoriť.
Zobral som meč a rozpolil skrinku na dve polovice.
Vnútri boli presýpacie hodiny a za 30 sekúnd sa mala časomiera ukončiť.
Vzadu bola malá červená krabica a do nej sa mali uložiť predmety.
Kapucniari už boli blízko. Snažil som sa ich zastaviť a Betty ukladala veci do trezoru.
,,Poď! Niekam nás to prenesie!"zakričala a chytila ma za ruku.

Všetko sa začalo točiť a po chvíli sme sa ocitli na internáte, kde nás už všetci vítali a chválili.

,,Zachránili ste svet!"
,,My? Ako?"opýtal som sa nechápavo.
,,Keby ste to nezvládli, Lord by všetkých pozabíjal alebo mal ako sluhov. Chcel ovládnuť svet. Vďaka vám sa mu to nepodarilo."

,,Teraz choďte domov a nikomu o tom nehovorte."

,,Nakoniec sme to zvládli, čo povieš?"povedal som po chvíli.
,,Áno. Inak...James si super."
,,Ďakujem. Aj ty!"začali sme sa smiať.
,,Ostaneme kamarátmi? Veď ja som z budúcnosti a ty z minulosti."
,,Áno. Budeme bývať tu a teraz. Spolu a navždy."usmial som sa na ňu a objal okolo pliec. Aj ona sa usmiala.
Bol som rád,že mám takú dobru kamarátku a možno aj niečo viac.

Dúfam, že sa vám príbeh páčil. Toto je predposledná časť a potom už len epilóg. Ďakujem za čítania za čítania, votes aj komenty.