Dotyk hviezd

Hviezdy sú priatelia, ktorí nikdy nezmiznú Part 1.

         ,,Mám pocit, že mi na tebe záleží." Zopakoval. ,,Kevin...Toto sme už riešili... Nechceš so mnou byť." ,,Nemôžeš vedieť, čo chcem a čo nie, Maja." Pristúpila som k nemu bližšie. ,,Maja, daj mi šancu." Zamrmlal. Pristúpila som do tesnej blízkosti, keby som trochu zodvihla hlavu, mohla by som ho pobozkať. Chytila som ho za ruky a pozrela sa mu do očí. ,,Len jednu šancu." Neodolala som a na pery som mu vlepila jemný bozk.
    ,,Mal by som pre teba jeden návrh." Vyzval ma, keď sa spamätal z prvotného šoku. ,,No sem s ním."
,,Ale necháš má dohovoriť. Nezabúdaj, že keby si ušla nemám problém ťa dobehnúť."
,,Veď hej. Hovor už."
,,Moji rodiča vlastnia bytovku s dvomi bytmi. Je to taký akoby veľký rodinný dom pre dve rodiny. Snáď chápeš." Prikívla som. ,,V jednom žijeme my a v druhom nikto. Keď ti vadia susedia, možno by ste sa mohli presťahovať do toho voľného bytu. Vieš,  nemala by si problémy so susedmi, náš dom sídli na konci dediny. Najbližší dom sa nachádza necelý kilometer od nás a keďže sme na dedine budeš vidieť hviezdy každý večer. Musela by si sa však vrátiť domov, aby ste sa dohodli.:
      ,,Tvoj nápad sa mi páči. Jediný problém je, že vôbec neviem ako som sa sem dostala."
,,Hm. Ale mobil máš, nie?" Opäť som prikívla. ,,Tak im zavolaj. Vieš ako musia byť vystresovaní?" ,,Máš pravdu. A keď sa už blížia Vianoce, najlepší darček aký im môžem dať je to, že sa vrátim domov. Idem im zavolať." 
 
     ,,Kevin! Mama pre mňa ide. A máte ísť aj vy. Že by ste u nás strávili sviatky."
,,Ale..." Opäť som ho chytila za ruky a zašepkala. ,,Práve tí dávam šancu. Jednu jedinú." Oči sa mu rozšírili a ruky z mojich rúk presunul na môj pás a jemne má objal.

     ,,Mrkvička moja. Už sme tu!" Zakričala pani Retermanová  (stihla Spm zistiť ako sa volá druhým menom) odo dverí.
,,Pani Retermanová, pán Reterman Prosím sadnite si."
Prekvapene sa na mňa pozreli, no nasledovali ma. ,,Ako viete, ušla som z domu. A tuto Kevin, mi povedal o vašom dome, aj o tom voľnom byte. A.. prehovoril ma, aby som zavolala mojim rodičom. A oni sú na ceste a chcú aby ste s nami strávili Vianoce."
,,Som na teba hrdá Majka." Povedala teta a objala ma.
,,Teta veľmi vám ďakujem, že ste sa o mňa postarali. Nikdy vám to nezabudnem." Povedala som pomedzi slzy. Aj keď som s nimi strávila necelý deň, veľmi som si ich obľúbila.

    ,,To budú oni!" Vykríkla som, keď sa ozval buchot na dvere izby. Otvorila som dvere a vletela som do maminho náručia. Okamžite sme sa obe rozplakali. Pridal sa k nám aj otec, ktorý má objímal tak, ako by ma už nikdy nechcel pustiť. ,,Majka. Toto nám už nikdy nesmieš urobiť." Karhala  ma mama a ja som ju stisla ešte silnejšie.

,,Dobrý deň. Som Michaela Retermanová a toto je môj manžel Samuel Reterman. A toto je náš syn Kevin, ktorý sa vám o vašu princeznú postaral. Poďte Prosím ďalej, nebudeme predsa stať na chodbe." Zapriadla Michaela a ustúpila od dverí, aby sme mali voľný prístup do izby.

Sadli sme si do haly kde sa nachádzala jedna veľká pohovka a dve  kreslá. Rodičia si posadali na pohovku a my dvaja sme si sadli každý do jedného kresla.
,,Pani Retermanová, veľmi vám ďakujeme zato ako ste sa o ňu postarali. Preto by sme vás radi pozvali aby ste strávili Vianočné sviatky u nás doma, pokiaľ ale samozrejme nemáte iné plány. " začala moja mama.
,,Ďakujeme Vám veľmi pekne za pozvatie a myslím, že hovorím za všetkých ak poviem, že ich s vami strávime veľmi radi." Ozval sa tento raz pán Reterman.
,,Dokedy máte rezervovaný hotel? Aby sme sa vedeli dohodnúť." Usmiala som sa a užívala som si túto chvíľu.
,,Zajtra, ale ak  vám to nevyhovuje môžeme ju zrušiť." Povedala Kevinova mama.

Môj pohľad upútala atramentovo modrá obloha plná hviezd. Bez slova som sa vyparila. Po ceste som zobrala mikinu,  ktorú mi včera daroval Kevin  vyšla na balkón. Chladný december ma štípal na lícach a ja som sa cítila voľná, slobodná a pochopená.

,,Hviezdy súpriatelia, ktorí nikdy nezmiznú ." Ozval sa hlas za mnou  a ruky obmotal okolo môjho pása. Inokedy by som sa zľakla, no dnes nie. Dnešok je krásny deň a nič mi to nepokazí. Nič a nikto. Tento citát sa mi veľmi zapáčil.  Vyjadruje všetok môj smútok, ktorý prežívam v jednej vete.

,,Kevin a Maja poďte sem Prosím." Neviem ako dlho sme boli na  balkóne a obímali sa, ale cítila som sa ako v siedmom nebi.
,,Matúš s Terezou pôjdu domov. Môžeš ísť S nimi Maja, alebo môžeš zostať s nami a zajtra sa všetci privezmieme k vašim." Rodičia si stihli už potykať. Matúš a Tereza sú moji rodičia.

Pozrela som sa na Kevina. Jeho oči mi neprezradili, to čo som chcela vedieť. Chcela som, aby mi pomohol rozhodnúť sa. Zrazu sa však na pol sekundy usmial a ja som sa rozhodla.
,,Ak by to nevadilo, rada by som tu zostala." Usmiala som sa. ,,Nemusíte sa báť, nikam neujdem." Rýchlo som všetkých ubezpečila.

,,Takže sme dohodnutý. Zajtra o druhej vás čakáme. Majte sa pekne. A Majka, poslúchaj.
,,Samozrejme. Ahojte." Objala som ich a zakývla na pozdrav.

,,Ďakujem vám, že sa o mňa staráte. " povedala som keď sme si večer ľahli do postele.
,,Majka, Ty si už skoro ako rodina. Môžeš vedieť pravdu." Ozval sa hlas pani Retermanovej. Vyľakala som sa. Takýto vážny hlas jej nikdy nesedel.
,,A tu pravdu by mal vedieť aj Kevin." Cítila som ako jeho telo stuhlo.
,,Majka, pravda je, že ty a Kevin ste súrodenci."
,,Čo?!" Zvolali sme naraz. Spomínate nato, ako som ešte pred chvíľou vravela, že Dobrú náladu mi nič a nikto nepokazí? Práve sa stalo. Mám pocit, že dostanem infarkt alebo ak nie ten, tak že skolabujem.
,,Nechajte nás to vysvetliť." Bolo vidno, že aj oni sú veľmi nervózny.
,,Teda... ste len polovičný súrodenci. Je to strašne komplikované."
,,Vysvetľuj už!" Praskli Kevinovi nervy.

,,Začalo sa to tým, že som bola na jednej dikotéke...."

Áno. Je to tak. Nová kapitola po 2 dňoch. Som s ňou veľmi spokojná, dúfam, že aj vy. Kapitoly budem pridávať každý piatok alebo cez víkend. Budúci týždeň však nie, lebo som na lyžiarskom takže o dva týždne čakajte dlhú kapitolu. A chcela som doma spýtať, či chcete aby mal tento príbeh takú sad-story alebo happy-story. Túto kapitolu venujem mojej najobľúbenejšej spisovateľke, určite si pozrite jej príbehy. NataLaila Sú úžasné  👌👌👌👌