Dotyk hviezd

Hviezdy sú priatelia, ktorí nikdy nezmiznú Part 2

ČÍTAŤ TEXT DOLE!!!!

,,Začalo sa to tým, že som bola na diskotéke a stretla som tam Sama. Bola som mladá a hlúpa. Dali sme sa do kopy a narodil si sa nám ty, Kevin. Milovali sme ťa najviac na svete. Raz som si zlomila nohu a tvoj otec ťa zobral na návštevu ku babke. Ako som už vravela bola som hlúpa a keď nebol Samo doma, podviedla som ho s jeho najlepším kamarátom. Musela som mu to povedať, keď som sa postupne priberala. Samo sa najskôr veľmi hneval a  chcel sa so mnou rozviesť, spojila nás však láska ku Kevinovi. Nechceli sme aby vyrastal s rozvedenými rodičmi. Keď si sa mi narodila ty, Maja. Dala som ťa do domova." Prestala lebo sa rozplakala. Samuel ju musel objať a pošepkať povzbudivé slová, aby sa vzchopila.
Po krátkej pauze pokračovala.
,,Dala som ťa do domova a po krátkej dobe mi povedali, že si ťa adoptovali. Bola som rada, že si našla svoju novú rodinu a zároveň sklamaná, že som prišla o moju dcéru. Postupom času sa rána v mojom srdci hojila, no spomienky ma boleli stále rovnako. Keď som počula v správach, že ušla Maja Aderbová, dúfala som,  že to nebudeš ty. Možno to bola náhoda, možno materinský zmysel, ale povedala som si, že ak si to predsa len ty, pôjdeš sem. Dúfala som, že moje dievčatko stretnem. A teraz je so mnou v jednej izbe. Majka, Prepáč mi to, bola to hlúposť." Nastalo ticho.

,,A kto je môj otec?" Smrkla som. Nemáš otca. Krátko po tvojom narodení sa pridal do zlej partie a zomrel na otravu alkoholom." Zašepkala.

Cítila som sa... ani neviem ako. Podvedene? Opustene?

,,Ako ste však vedeli, že som vaša dcéra."
,,Miláčik, dobre vieš, že matka svoju dcéru spozná."povedala a pokúsila sa o úsmev.

Vstala som z postele a pobrala sa na balkón. Hneď ako som vyšla na balkón pustili sa mi slzy z očí. Chcela som byť sama. Ja mám rodinu, ktorá sa o mňa nezaujímala. Kevin. Bol to prvý človek, ktorý si získal časť môjho srdca, teraz je to na nič. Spomenula som si na citát, ktorý mi povedal. Hviezdy sú priatelia, ktorí nikdy nezmiznú.

,,Maja." Ozval sa Kevin.
,,Chcem byť sama." Povedala som pomedzi slzy. Ignoroval ma a prišiel ku mne.
,,Sme súrodenci... A ja... ja som sa do teba zaľúbil. Prepáč mi to." Povedal a a som mala pocit, že keby nemal také nechutné chlapské ego, aj on by sa rozplakal.

,,Áno. To sme na tom rovnako. Big Bro."
,,Budeme sa ľúbiť. Súrodencky. Mojou povinnosťou je chrániť ťa." Povedal a objal ma. Konečne ku niekomu patrím.

,,Miška, čo bude teraz so mnou." Vzdychala som keď som odohnala slzy a zacítila omrzliny.
,,Chápem, že ma nebudeš volať mama, ale prosím ťa nevykaj mi. A je to na tebe. Môžeš kľudne bývať s tvojou mamou a otcom. My budeme tvoje rozhodnutie rešpektovať." Rozjasnili sa mi oči.
,,Je pravda o tom vašom dome, kde máte voľný byt?"
,,Áno, samozrejme. Prečo."
,,Keby sa tam nasťahovala mama s otcom, boli by sme všetci pokope."
,,Majka! Ty si génius! Áno je to výborný nápad." Povedala moja biologická mama a začala má opäť obímať.

,,Kevin. Brat. Ja mám brata!" Zvolala som a hodila sa mu do náručia.
,,Už viem prečo sme boli tak zohratí a prečo si o mne vedel." Ležala som vedľa neho lapajú dych.
,,Maja, budem ťa chrániť ako oko v hlave." Sľuboval a ja som pomaličky zaspávala...

,,Mami! Oci!  Už všetko viem.  A chcem aby ste vedeli, že ste tí najlepší nebiologický rodičia. Ďakujem vám za krásnych 14 rokov môjho života. Ďakujem vám za všetko." Povedala som keď sme na druhý deň prišli k mojim (ne)pravým rodičom.
,,Majka. Zlato. Chceme aby si bola šťastná. Vyber si s kým budeš žiť a my to budeme rešpektovať." Plakala moja druhá mama.

,,Mami. S Miškou sme sa dohodli, že budeme bývať všetci spolu. Retermanovci majú dom v ktorom sú dva byty. V jednom bývajú oni a druhý je voľný. A chcela by som vás poprosiť, či by ste sa nepresťahovali s nami. Budeme všetci spolu a bude nám dobre."
,,Myslím, že nemáme dôvod nesúhlasiť. Je to výborný nápad Majka. Sme na teba hrdý."

Prešlo už pár dní po našom sťahovaní. Teraz bývam v jednej domácnosti s mojimi oboma rodinami. Som šťastná, no zároveň cítim v mojom srdci dieru. Možno sú to len slová tínedžerskej baby, no ja som sa do Kevina zaľúbila. A nie je to súrodenecká láska. Je to viac. Dnes sú Vianoce A celý dom je hore nohami. Ja som sa stihala do kútika na povale A rozmýšľala som. Sedela som tu len v čiernych leginach A Kevinovej mikne.

,,Maja! Niekoho ti predstavím." Začula som Kevinov hlas. Neochotne som sa pozviechala A zišla som dole.

,,Maja, toto je Dominik."
,,Dominik toto je Maja."
Podali sme si ruku. ,,Teší ma." Povedali sme jednohlasne. Dominik mal modré hnedé oči A hnedé vlasy. Vysoký A chudý chlapec, no bolo vidno, že cvičí. Mohol byť odomna o takých 10 cm vyšší. ,,Nechám vás samých, ja si idem skúsiť šaty na dnešný večer. ,,Okej ale potom sa nám dojdi ukázať." Prikívla som a zamávala im na odchod.

Vošla som do mojej novej izby. Moja izba bola v podkroví aby som mohla pozorovať hviezdy. Pod strešným okienkom bola na vyvýšenom stupienku manželská posteľ. Áno, spala som na nej len ja, no rada sa rozvaľujem. Bolo na nej neuveriteľné množstvo vankúšov a diek. Také moje kráľovstvo.
Oproti posteli boli dvere na chodbu A vedľa nich dvere do môjho šatníka. Vedľa nich boli dvere do Kevinovej izby. Mali sme spojenú izbu, čo bolo podľa mňa super. V noci sme sme mohli rozprávať bez toho aby o tom niekto vedel. Vedľa našich dverí stála skriňa, v ktorej som mala všetky blbosti. Vedľa skrine bol pipísací stôl. Oproti tejto skrini a dverám bola prázdna stena. Nebolo na nej nič A ani sa pred ňou nenachádzal nijaký kus nábytku. Táto stena bola moje plátno. Kreslila som si na nej. V strede izby bolo takisto prázdno, to bol môj tanečný parket.  Jediný problém bol, že sme mali s Kevinom spoločnú kúpeľňu v jeho izbe.

Vyzliekla som si leginy A mikinu a odložila do šatníka a vytiahla z neho šaty. (⬇)

Len v spodnom prádle, šatami v ruke a kozmetikou taštičkou som sa vybrala do kúpeľne. Dúfala som, že chalani budú dole v obývačke. Otvorila som dvere a rýchlo prebehla do kúpeľne. Tam som zamkla a zakúrila som. Začala som si obliekať šaty. Keď som ich už mala na sebe, vytiahla som kozmetiku a jemne sa namalovala. Obzrela som sa keď som bola zo svojím výsledkom spokojná, otvorila dvere.

Zatvárala som dvere keď sa mi za chrbtom ozvalo pískanie. Otočila Som sa a za mnou stáli obaja chalani. Prevrátila som oči A Podišla ku Kevinovi. ,,Zapneš mi ich prosím?" Otočila som sa mu chrbtom a vlasy si stiahla na bok. Zacítila som ako mi dýcha na chrbát A keď sa ma dotykli jeho prsty, naskočila mi husia koža.

,,Okej ja už pôjdem." Povedala som keď mi zapol šaty. ,,Kľudne tu zostaň s nami. " ponúkol mi Dominik.
,,Rada prídem len si idem dať mikinu, lebo v tychto šatočkách zmrznem."

Ak by ste chceli, možno sa mi podarí pridať ďalšiu  kapitolu ešte tento víkend. Napadlo mi strašne veľa nápadov tak by som rada písala, no neviem, či o to stojite...