Dotyk hviezd

Mám pocit, že mi na tebe záleží

        ,,Maja. Spíš?" ozval sa hlas vedľa mňa. ,,Uhm, nie, ešte nie." Odpovedala som šeptom. ,,Nechoď preč." Ehm? Čo? ,,Viem, že nespíš. Viem, že si kúzelná..teda divná, nie, to tiež nie. Proste viem, že človek nedokáže zaspať do sekundy a ty nie si výnimkou."  ,,Ale ja nejdem nikam." zachrapčala som.
,,Nehovor mi, že sa vrátiš domov. To sa na teba nepodobá a to ťa poznám deň. "
,,Samozrejme, že sa nevrátim... Ja vlastne ani neviem, čo chem."

Kevinovi rodičia trvali na tom, aby som prespala s nimi na izbe. Keďže boli k dispozícii len dve manželské postele, museli sme sa s Kevinom zmierniť spánkom v spoločnej posteli.

Otočila som sa tvárou k nemu. Jemne som sa usmiala. Neviem, či v tej tme niečo videl, ale asi niečo zacítil, lebo sa prisunul bližšie ku mne.
,,Zostaň tu so mnou. Nechoď preč." zašepkal.
,,Kevin. So mnou nechceš stráviť ani minútu. som človek, ktorý neverí na lásku. Verí hviezdam." povedala som.
,,Naučím ťa ľúbiť." sľuboval.
,,Nesľubuj niečo čo nevieš splniť."
,,Maja..." ,,Nie, Kevin dosť." prerušila som ho a otočila som sa chrbtom.
,,Zamysli sa, čo chceš. Viem prečo sa o ženách hovorí že áno znamená áno ale áno znamená nie."
,,Pako." povedala som si pre seba.
,,Aspoň viem, čo si o mne myslíš. Ďakujem ti." Povedal a zobral svoj vankúš s paplónom.

Chcela som ho zastaviť, no nemala som vhodné argumenty. Nechala som to radšej tak.

,,Kevin, to dievča sa mi nepozdáva. Je divná. Miluje hviezdy? Má 14 a ušla z domu? Nechcem aby mali moje budúce vnúčatá takú pošahanú matku."
,,Súhlasím. Myslí si o mne, že som Pako. Ehm, keby vedela, čo si myslím ja o nej." Zasmial sa.

Skryla som hlavu pod vankúš. Neplač. Práve preto neveríš ľuďom. Nezabúdaj na to. Hviezdy nie sú ľudia. Tie nemajú city, nikdy ťa nesklamú. Prečo ti vlastne tak záeži na tom pakovi? Nenávidíš ho.  A čo ak nie?

,,Maja, srdiečko vstávaj. Kevin ti priniesol raňajky lebo si spala a nechceli sme ťa budiť. Nevedela som, či sa necítiš zle, radšej som ťa zobudila."  Strhla som sa. Žiadna realita. Len sen. Usmiala sa na mňa milo Kevinova mama.
,,Uh, ďakujem, to ste nemuseli." Povedala som šúchajúc si oči.
,,To je maličkosť. A neviem, či máš čisté prádlo a oblečenie preto sa kľudne pohrab v mojej skrini." Pozorne som si ju prezrela. Blodýna, s perami väčšími ako je prirodzené, tigrované, flitrované a ružové tričko.
,,Ste veľmi zlatá, nevadilo by však ak by som si požičala oblečenie vášho syna? Viete, toto" ukázala som prstom na jej oblečenie ,,by som ja určite zničila. Ja rada nosím voľné a pohodlné oblečenie."
,,Ale samozrejme slniečko. Keviiiin hrozienko moje!" Blee. ,,Tuto Majka by rada vedela či by si jej nepožičal nejaké oblečenie."
,,Hej." Zhovorčivosť po mamičke nezdedil.

Obliekla som si obyčajné čierne tepláky, ktoré mi boli obrovské a modré tričko. Vlasy do drdola a mohlo sa ísť raňajkovať.

,,Kevin, mrzí ma to. Nemyslím si o tebe, že si pako....teda už nie."
Spýtavo zdvihol obočie. Nevedela som, čo povedať a tak som zahryzla do čokoládového koláča.
,,Za to, že si moje divné dievčatko. Odpúšťam." Povedal a rukou mi postrapatil vlasy.

,,Melónik môj! S ocinkom chceme ísť do wellnesu. Pôjdeš s nami?"
,,Maja nemá plavky, počkám tu s ňou."
,,Ty si taký romantik ako tvoj ocinko." Vlepila mu veľký bozk a odišla do vedľajšej izby.
,,Ď." povedala som.
,,Aby si mi nezlenivela." Povedal a hodil do mňa vankúš.
,,Toto vyzerá na vojnu." Vankúš som po ňom hodila naspäť.
Sedela som na gauči a on sedel na operadle. Vankúš ho trafil a zhodil z gauča. Zhíkla som a rukou si prikryla ústa. Bolo ticho.
,,VOJNAAAAAAAAAAAAAAA:" Vykríkol a začal ma štekliť.  Slzy mi tiekli z očí a ledva som lapala po dychu.
,,Dooosť! Prosím." Povedala som bez dychu. Prestal. Otvorila som oči a vrhla som sa ja na neho. Šteklila som ho ako zymslov zbavená. Až po hodnej chvíli som si uvedomila,  že on sa vlastne nesmeje. Len sa zabával na mne.

Sedela som na ňom obkročmo. On sa na mňa pozeral najskôr pobavene, no neskôr vážne pozrel.
,,Prečo si taká?"
Môj úsmev tak isto zmizol. Zosadla som z neho a sadla si späť na gauč.
,,Veď som ti to už vravela." šepla som.
,,Chcem to počuť ešte raz." Povedal a prisadol si ku mne.
,,Ľudia si o mne myslia, že som divná. Tak ako ty. A..."
,,Nemyslím si, že si divná."
,,No to je jedno. Proste nevedia pochopiť, že my nejde o ľudí ale o hviezdy. chceli ma poslať preč, lebo sa a boja. Tak som radšej ušla."
,,Maja..."
,,Nie. Nechcem počuť nič o tom ako sa mám vrátiť, že chýbam mame."
,,To som nechcel povedať."
,,Tak potom čo?"
,,Že ťa chápem. A chcel by som sa niečo spýtať..."
,,Som samé ucho."

,,Jahôdkááá. Tak my ideme. Ideme sa ešte prejsť. Do takých dvoch-troch hodín sa vrátime. Majte sa jabĺčka!"
,,Čo si sa to chcel spýtať?"
,,Nerieš. Kukneme si nejaký film?"
,,Hej...prečo nie?"

Sadla som si na postel  a on prišiel spolu s notebookom. Ľahol si vedľa mňa a začal ťukať názov.
,,Čo si pozrieme?"
,,Uvidíš."
,,Nenávidím prekvapenia."  Oduto som sa oprela o stenu a vydula spodnú peru.
,,Nedurdi sa." Usmial sa a stlačil play.

Pustil Catwoman. Ten film viem naspamäť. Je to môj najobľúbenejší.
,,Ako si vedel, že ho mám rada."
,,Povedzme, že sme si dosť podobní tak som hádal. A teraz ticho. Užívaj si film."
Usmiala som sa a užívala si túto chvíľu.

,,Mám ťa pobozkať, aby si sa mi zobudila? Ja s tým problém nemám, no ty..."
,,Ehm? Čo ja som zaspala?" Šúchala som si oči a rozospato zívla.
,,Nie. Len nemám nič iné na robote ako citovať tu rozprávky. Jasné, že si zaspala.
,,Prepáč."
,,Ježiš ty si trdlo. Dáš si niečo? Čipsy?"
,,Nie dík. Ale vlastne niečo by sa tu predsa našlo. Donesieš mi ten čokoládový koláč? Ja si ešte pospím."
,,Pospi si ty spachtoš."

Keď sa zabuchli dvere rýchlo som vstala a zbalila si veci. Chystala som sa odísť. Chytila som dvere, ktoré oddelovali izbu, na dverách bol nalepený odkaz:

Nech ťa ani nenapadne odísť. Hovoril som ti, že ťa poznám. Ten koláč máš n stole.
P.S.: Otoč sa

Otočila som sa a za s
Otočila som sa a za gaučom stál skrčený Kevin. Pomaly sa vystieral.
,,Mám pocit, že mi na tebe záleží."

Po neviem akej dlhej dobe sa konečne hlásim s novou kapitolou. Jedna čitateľka sa ma pýtala, či nepridám fotky ako si ich predstavujem. Kevina predstavujem ako chlapca, ktorý sa mi páči a nechcem sem dávať jeho fotky. A to dievča... predstavujem si ju ako mňa. Hnedé vlnité až kučeravé vlasy. Zeleno-hnedé oči. A čierne okuliare.