50 Shades Of Bullshit

Chapter 6

Vedie ma do malej útulnej reštaurácie. „Toto bude musieť stačiť," prehodí. „Nemáme veľa času."
Mne sa tá reštaurácia zdá v pohode. Sú tu drevené stoličky a látkové obrusy. (Chuderka Anastasia je prvýkrát v rešturácii s drevenými stoličkami. O obrusoch nikdy ani nesnívala. Christian isto vie, že pocit tohto komfortu ju priam prinúti sa na neho prilepiť. Veď jej splnil jej tajný sen z letáku s bytovými doplnkami.)

„Máme málo času," informuje Christian čašníka, keď si sadá. „Takže si dáme biftek, stredne prepečený, omáčku béarnaise, ak ju máte, hranolčeky a k tomu niečo zelené - čokoľvek, čo kuchár má (k tomu jedny boloňské špagety s nakrájanými párkami, dvojitú misu tiramisu, kebab s extra falafelovými guličkami a chili, dukátové buchtičky a horúce maliny vo vanilkovom pudingu, kapustový šalát s kiwi, jeden ovocný radler a malý multivitamínový džúsik. A aby som nevyzeral ako nenažraté prasa, a preto, že sa chcem tváriť neskutočne snobsky a strúhať formu) prineste mi vínny lístok."

Christian si položí BlackBerry na stôl. (akože ok, viem, že autorka napísala tento skvost(ný odpad) na jej Blackberry, ale boha, nie je to jediná značka na svete, samozrejme nie každý rozmýšľa logicky a zjavne, viď. teta Erika, niektorí nerozmýšľajú vôbec)

„Nie som malé dieťa, Christian."
„Tak sa tak nesprávaj."
Akoby mi vlepil facku. (wait 4 that, gurl)

„Chápem, že si znepokojená tým, čo sa stalo naposledy. Správal som sa ako hlupák, a ty... Ty tiež. (A tu dámy a páni, toto si dobre obzrite, je krásny príklad manipulácie zo strany narcisistického agresora voči obeti, aj keď je to piča...)

„Ty si zabudla?!" zdesene lapá po dychu, oboma rukami sa
chytá hrany stola a vraždí ma pohľadom. (Vie si ešte niekto iný okrem mňa predstaviť, ako krásne by to celé skončilo, keby bol skutočne tým sériovým vrahom, ako slečna Oceľová onehdá vtipkovala? Mohol by sa inšpirovať kolegom z brandže, takým Bundym, o tom je toho všade plno, a hľa, koľko trápenia a odumretia mozgových buniek by to ušetrilo!)

Čašník nám opatrne plní poháre, a len čo postaví fľašu na
stôl, volí urýchlený ústup. (Samozrejme, aj jeho odvaha práve opustila jaho tráviaci trakt, boha, ale to tam fakt nie je nikto, kto by sa pred neho postavil, povedal by mu že je egocentrický abusive kokot a prejebal by ho hrnčekom?! Kam sa podela normálna časť populácie? Uniesli ich reptiliáni?)

Je mi tak, akoby slnko zapadlo a nevyšlo celých päť dní. Pre
mňa to bola permanentná noc." (To je pičovina. Videli ste NYSM2? Určite ho len jeho zlé dvojča unieslo niekam do piče za polárny kruh.)

„Povedala si, že ma nikdy neopustíš, a sotva ide do tuhého, zabuchneš za sebou dvere." (Udivuje ma jeho udivenie. To fakt nie je ani trochu sebakritický? SIRIUS-ly? Ani trochu? Trošičku? Oh fuck.)

„Kedy som povedala, že ťa nikdy neopustím?"
„Keď si spala. Bola to tá najupokojujúcejšia vec, akú som kedy počul, Anastasia." (Ew)

Zviera mi srdce, a tak siahnem po poháriku. (Pretože dno pohárika je to naúčinnejšie a najspoľahlivejšie miesto, kde sa zbaviť svojich problémov. Go on, Ana, Go on. Pass out a uvidíme, čo s tebou bude robiť zatiaľ čo budeš v bezvedomí...)

„Povedala si mi, že ma miluješ," šepká. „Platí to ešte?" ("Odvolávam, odvolávam", a s tými dvoma slovami chrstám pánovi Tieňovi Sivému do jeho xichtu pohár predraženého vína a odchádzam, s neskutočným pocitom zadostiučinenia.)

„Jedz!" prikazuje mi Christian. (#1) ... „Boh mi odpusť, Anastasia, ak nezačneš jesť, pokojne si ťa prehnem cez koleno aj tu v reštaurácii. Jedz!" (#2) ... „Teraz jedz," nabáda ma vľúdne.(#3)
A teraz je na rade Ana: "Dobre, najem sa." (#1) ... „Už naozaj nemôžem. Zjedla som toho dosť, pán Grey?"(#2) ... „Vážne som sýta," dodávam a doprajem si ďalší glg lahodného vína. (#3)

Tak fajn, aby ťa nekleplo, Grey. Podvedomie ma prísne pozoruje cez obrúčky polmesiačikových okuliarov. (Myslela som, že má oblečenú hula-hula sukničku.)

Je celkom na strane Tieňa.(Na tieto prezývky mi už fakt dochádzajú komentáre.)

Tak on má pre mňa návrh. Čo to bude tentoraz? Hlavou mi
bežia najrôznejšie scenáre: únos, práca v jeho firme (bytie jeho sex-slave? Osobnou slúžkou? Domácou? Niečím, čím ženské pokolenie ešte trochu viac degraduje?). Nie, nič z toho nedáva zmysel. (Snažím sa spomenúť si, kedy posledne niečo Ane dávalo zmysel... )

„Páči sa mi s tebou robiť zvrhlý sex," pripúšťam ticho (iuashfjacgvusgfuuwigaabfmfifgkdbfakdf - alebo ako sa môj mozog pokúsil cez klávesnicu utiecť z mojej hlavy.)

Pri pomyslení, že ťa má niekto iný, mám pocit, ako by ktosi zvrtol dýkou v mojej čiernej
duši." (Ďalší odkaz na názov knihy... Pretože som za tých pár minút kedy som googlila túto kapitolu úplne zabudla, ako sa volá táto gigantická kokotina.)

Si veľkorysý, láskavý (Ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha ha.) A ja - snažila som sa málo. (Ó, Kriste pane na nebi, panenka Mária skákavá, kedy si už táto tupá bezduchá osoba uvedomí, že sa správa ako piča, a že súdruh Šedivý nie je boh? Aj keď sa tento odpad v originále volal Master of the Universe, neznamená to, že to treba brať doslovne.)

„Ako som hovoril - päťdesiat odtieňov sivej." (Čo presne toto do piče znamená? Viem, že je to nejaká vydrbaná metafora pre jeho psychickú a celkovú situáciu a že je to názov knihy, ale, kurva, ja som tam zatiaľ spozorovala tak maximálne jeden odtieň - to ten, že je to šedivý chuj. )

„Rád ťa pozorujem, keď spíš." (Bleeeeeee. Bleeeeeee. Bleeeeee. Oh gosh, toto bola creepy pičovina už keď s tým prišiel Edweird Shitward)

Rozjímam, či by som tiež nemala Christianovi zostaviť playlist. (Rozmýšľam, čo by naň tak dala? Pesničku, v ktorej by vymenuvávali sériových vrahov? Ktovie, či by pochopil tú krásnu paralelu.)

A/N: zdravím, už dlho sme sa neozvali, nevermind, užite si časť :D

Asmodeus & Satan