Nedržal ma za ruku ani chvíľu keď som zvýskla: ,,Poďme niekam! Poďme do lesa! Ukážem ti jedno úžasné miesto v horách." V tej chvíli som bola ako malá a okamžite som všetky vybalené veci nahádzala do batoha. Veď spontánne nápady sú tie najlepšie. Brian na mňa chvíľu hľadel, no skôr ako som mu stihla niečo povedať, sa obliekol a tentokrát ma ťahal von s kaviarne on. ,,Počkaaaj!" Zakričala som naňho, keď bežal po strede cesty, akoby neexistovali vžiadne autá. V momente som ho dobehla a preplietla som si s ním prsty. Vyzeralo to hlúpo, no hlúpe to rozhodne nebolo. A aj keby áno, nám to bolo jedno, pretože sme boli konečne šťastný.
KAMU SEDANG MEMBACA
Moja April✔️
Cerita PendekBrian....chlapec, ktorý nemá prečo žiť. Každý deň premýšľa nad smrťou a zároveň sa snaží byť sám sebou...no veľmi sa mu to nevypláca. April....dievča, ktoré sa rozhodlo, že nepremárni už ani sekundu. Rozumie životu, a chce ho žiť naplno. Priateľov o...
