Sombréro vášne

3. Tequila

Po príchode domov som sa hodila na posteľ a očakávala som ďalší vývresk od matky. Namiesto toho však prišla s úsmevom na tvári a s mobilom v ruke.

"Práve som dotelefonovala s tvojim španielčinárom!" 

"No...a?"

"Vraj si súhlasila s doučovaním! To je predsa skvelé, poslal mi adresu, môžem ťa tam hneď teraz odviezť" 

Nerozumela som, prečo chce to doučovanie ešte dnes, bola som trochu nervózna a vystrašená ale vlastne som sa veľmi tešila, že budem uňho doma. Aj keď som vedela, že medzi nami nikdy nič nebude. Pobrala som sa do kúpelne a upravila som sa. Keď ma mama vysadila pred jeho bytovkou, odrazu som nevedela, čo to vlastne robím. Cítila som čudnú energiu, rovnakú, ako keď sme sa rozprávali. Pred bytovkou ma už čakal on, pretože vedel kedy prídeme. Mama počkala kým sa za nami zavreli dvere a odišla. 

Posadili sme sa na gauč. Jeho byt vyzeral zvláštne, všade boli vyvesené ozdobné sombréra a dekorácie s mexickou tématikou. Juanito si sadol vedľa mňa a nalial si tequillu. Mne nalial džús. Cítila som sa ako decko, bol o toľko starší..

"Dáš si aj ty?" opýtal sa ma. 

"Uhm" prikývla som. 

"Hmm tak ty budeš asi nezbedné dievčatko, čo?" odvetil.

("To si ešte nevidel, čo všetko dokážem"), pomyslela som si.

Prekvapilo ma to, prečo by mi učiteľ nalieval tequillu? Páčilo sa mi, že so mnou zaobchádza takto. Bol oveľa vyspelejší ako chlapci v mojom veku. 

Začali sme sa učiť, po chvíli som sa cítila trochu ospalo, ale myslela som si, že je to tým, že pilne študujeme. Potom si už nič nepamätám. Zobudila som sa...