Sombréro vášne

7. Žiadosť o priateľstvo

Po príchode domov som si ako vždy sadla za notebook a prezerala som si sociálne siete. Bola som stále trochu vyvedená z miery z toho čo sa stalo v škole. Veľmi mi chýbal Juanito, chcela som ho celého len a len pre seba, chcela som aby bol môj, chcela som byť JEHO... 

Odrazu mi bliklo upozornenie na facebooku 

"Používateľ Juanito Rodriguez vám posiela žiadosť o priateľstvo" 

WOAH! Vážne si ma pridáva? To nemá strach, že to niekto uvidí? Potvrdila som to, hoci som sa bála. Čo si o tom ľudia pomyslia? Rýchlo som sa pozrela, či ho niekto zo školy má na facebooku. Nikto. Vôbec. Nikto. Priam okamžite mi prišla správa s fotkou. Bol to Juanito. Bol úplne nahý a cez prirodzenie si pridržiaval sombréro. Fotku mi poslal s popisom "chces si zahrat na moj saxofon?" 

Oh bože, tak veľmi som chcela hrať na každom jeho saxofóne! Túžila som po ňom tak veľmi, už som sa nemohla dočkať ďalšej "písomky"...

Rozhodla som sa, že ho trošku poškádlim. Išla som na záchod kde som sa vyzliekla, na hlavu som si dala sombréro (v treťom ročníku som na karneval bola za mexičanku, takže mi ten kostým ostal, vedela som, že raz sa mi bude hodiť...), odfotila som sa nahá, vedela som, že ho tým vyprovokujem. Vedela som, že si ho tým dostanem do hrsti. Chcela som svojmu papimu urobiť dobre, chcela som byť dobré dievčatko...

"chcem poznat kazdu notu tvojho tela ;) ;*" aaa odoslať. Woah Leila, ty si niekedy vážne šialená...

Juanito: "toto je moja bebita, chcem ta leila, chcem ta hned teraz"

Leila: "aj ja teba papi..."

Juanito. "prid na parkovisko za nakupnym centrom o 15 minut, najdi cierne bmwcko, budem ta cakat"
"mam pre teba prekvapenie"

Leila: "dobre papi...ake prekvapenie?"

Juanito: "uvidis ;) uz sa tesim" k čomu pripojil svoju fotku s nejakou krabicou previazanou mašľou.  

Čože??? Prečo mám ísť k nemu do auta? Čo ak ma niekto uvidí? Nechcela som tam ísť, nechcela som v tom pokračovať, vedela som, že to čo robíme je zlé, no nemohla som sa tomu ubrániť, moje túžby boli príliš silné...

"Idem von mami, čaaau!" povedala som a zabuchla som dvere. 

Nákupné centrum bolo neďaleko môjho bytu, takže mi netrvalo vôbec dlho sa tam dostať. Keď som prišla, už tam na mňa čakalo čierne auto, bolo tam jediné čierne BMW, takže som si bola istá, že je to jeho. Okná mal zatemnené, nevidela som dovnútra ale aj napriek tomu som si to namierila rovno k nemu. Otvorila som dvere spolujazdca a posadila som sa. No jasné, bol to papi. Privítal ma letmým bozkom a chytil ma za stehno.