27.decembra 18:04
„New York zažíva momentálne najväčšiu snehovú búrku v histórií. Neopúšťajte svoje obydlia. Opakujem, neopúšťajte svoje obydlia.."
Vzdychla som si a preladila som rádiovú stanicu na inú. Snehové vločky vo veľkosti pästi dopadali s eleganciou už aj tak na desať centimetrov snehu, ktoré už boli na zemi. Brodila som sa cestou, ktorá sa zvyčajne dala prejsť peši za desať minút. Momentálne som už bola na ceste dvadsať minút a skákala som zo snehu do snehu.
„Že ja som sa dala na to nahovoriť, ja krava..." nadávala som si nahlas. Aj tak ma nikto nemohol počuť, keďže všetci boli vo svojich domovoch v teple.
„Poď na party, Barb. Bude dobre. Budeme veľa piť, Barb. Veď aj tak vonku nesneží. Bože ako ťa ja nenávidím!" kričala som a znova preskakovala sneh.
Prázdnou snehovou ulicou sa ozval zrazu môj výkrik, keď sa moja noha pošmykla a ja som vletela do krásne napadaného snehu.
18:21
„Ježiš... čo sa ti stalo?"
Ešte stále som sa snažila striasť sneh, ktorý som mala vo vlasoch a vlastne aj po celom tele. Nahnevane som zdvihla pohľad ku Tracey. Stála vo dverách a prekvapene na mňa pozerala. Ešte viac si privinula k sebe čierny sveter ktorý mala na sebe a prižmúrila na mňa svoje hnedé oči, ktoré mala orámované čiernou tužkou.
Začala som si rozopínať svoju hnedú teplú bundu a hodila som ju po nej keď som vchádzala dnu do jej bytu.
„Ja neviem Tracey, čo tak asi." Zlostne som si začala vyzúvať čižmy. „Vonku je príjemných tridsať stupňov, tak fakt neviem, kde sa mohol zobrať ten sneh."
Tracey si ma premerala pohľadom a moju bundu zavesila na vešiak. „Haha veľmi pekná irónia." Oprela sa o dvere a z nohavíc vytiahla jointa. Vložila si ho do úst a nespúšťala zo mňa pohľad.
„Už je tu pár ľudí. Veľa to nestihlo," okomentovala a z vrecka si vytiahla zapaľovač ktorým si zapálila.
„Jasné, že to nestihli... keďže je vonka snehová pohroma!" Ruka mi samovoľne vystrela ku dverám ako keby chcela ukázať smer. Pokrútila som hlavou. „Občas sa mi zdá že si si prefajčila mozog."
Tracey sa len zasmiala a chytila ma za ruku. „Aj tak to nemení nič," odfrkla keď ma ťahala do veľkej obývačky. „Aj tak sa dnes poriadne opijeme."
Obývačka bola najpriestrannejšia miestnosť, ktorá bola spojená spolu s kuchyňou. Francúzske okná ukazovali cesty zasneženého New Yorku. Tracey tu mala dva veľké gauče a televízor, na ktorom bola pustená momentálne nejaká hudba. Povaľovalo sa tu asi so šesť ľudí, ktorí buď pili alebo niečo fajčili. Sedeli na sedačke alebo dokonca aj na kuchynskej linke.
Ihneď som musela nakrčiť nos pretože ma zrazila silná aróma trávy. „Aspoň tu vyvetrajte trochu," zašomrala som a presunula som sa ku balkónovým dverám, ktoré som otvorila. Ihneď ma spražilo pár nepríjemných pohľadov.
„Čo je?" Nadvihla som ruky. Okolo pliec sa mi obmotala Tracey a hlavu si položila na rameno.
„Niekto tu vyzerá, že sa zle vyspal," zamňaukala mi do pravého ucha.
„Ale nie," potriasla som hlavou a svoje strapaté blonďavé vlasy som si prehodila za hlavu. „Teda aj áno. Ale nechcem o tom rozprávať."
„Myslím, že poznám na to liek." Tracey mi vlepila bozk na líce a utekala ku kuchynskej linke.
