11:24
„Tracey pohni si!" kričala som na svoju kamarátku. Momentálne som si zapínala bundu. V hlave som mala stále spaľujúci zelený pohľad môjho budúceho manžela.
„Veď už idem," zafrflala Tracey, ktorá vychádzala zo svojej izby. Na hlavu si nasadzovala modrú štrikovanú čiapku s veľkým brmbolcom. „Budeš ako taký stalker, keď sa znenazdania objavíš u neho v práci."
„Má môj náhrdelník v hodnote niekoľko miliónov dolárov. Kludne nech som stalker." Vychádzala som z dverí a v tesnom závese za mnou išla aj Tracey. „A bol super sexy, takže mi nevadí, že znova na neho omylom narazím."
„Myslím, že to nie je omylom, keďže ťa okradol."
Tracey kráčala vedľa mňa. Obe sme vyšli von do veľkej zimy. Tváre nám ošľahol mráz a mi sme obe zamrzli na mieste.
„Tak to určite nie." Tracey sa otočila na nohe a chcela pochodovať späť do jej bytu.
„Žiadne také," chytila som ju za ruku a vytiahla som ju vonku. Sme v tom spoločne. Vonku bolo všetko biele. Vyzeralo to ako v katastrofickom filme. Ľudia si zúfalo snažili odhrabať svoje autá ktoré boli zakryté snežnou perinou. Iný to radšej vzdali a ponáhľali sa na mestské spojenia, ktoré mali byť ako tak spoľahlivé. Cesty boli stále biele ale zdalo sa, že sa ich už cestári snažili opravovať.
11:58
S Tracey sme si sadli do studeného autobusu. Zdalo sa, že ani autobus nevedel vykúriť túto poriadnu zimu. Obe sme sedeli pritlačené na seba.
„Ahoj," šepla potichu Tracey a zamávala chlapovi, ktorý sedel o tri rady ďalej ako my a nespustil z nás oči.
„Tracey prestaň!" šepla som a plesla som jej po kývajúcej ruke. „Vyzerá ako sériový vrah." Zamračene som sa pozrela na zjazvenú tvár toho chlapa. Hrubé obočie sa mu krčilo a žiarivo modré oči sa mi zdalo že ani nemrkli ako na nás pozerali.
„Ale sexi vrah," Tracey si vtiahla do úst peru a trochu sa pousmiala. „Čo ste vôbec robili vy dvaja včera?" Konečne otočila pohľad na mňa. Hnedé oči stále mala orámované čiernou tužkou ale momentálne to už vyzeralo lepšie. Len som mykla plecami.
„Poväčšine sme sa rozprávali..."
„Chimichangas alebo burrito?" opýtala som sa ho. Obaja sme sa opierali o kuchynskú linku. Sadninatvár držal v ruke chipsi a vyjedal ich. Na chvíľu prestal žuť a zamračil sa. Svoje zelené oči z chipsov presunul na mňa a pousmial sa.
„Nikdy som nemal ani jedno." Mykol plecami, čím sa mu na pažiach napli svaly. Každý jeho sval reagoval na jeho pohyb. Hnedé strapaté vlasy si rukou zahrabol dozadu. „A čo ty?" znova si zobral chips a vložil si ho do úst. Aj keď žul na perách mu pohrával hravý úsmev.
Silno som sa zamračila. „Vieš, že som ani ja ani jedno nemala?"
Môj budúci manžel sa schuti zasmial a prehodil si ruku cez moje plece. „Tak by som ťa mohol na jedno z toho zobrať, čo ty na to?"
Vložila som ruku do jeho chipsov a jeden si hodila do úst. „To je naozaj úžasný nápad."
Rukou som si šúchala oči a krútila som hlavou. Bolo dosť veľa toho, čo som si nepamätala a vynáralo sa mi to v malých spomienkach.
„A potom sme pravdepodobne presexovali celú noc. Čo ja viem." Zdvihla som ruky a znova ich položila na svoje stehná.
„Ako si to nemôžeš pamätať?" Tracey podvihla obočie a odfrkla. Prekvapene som sa na ňu pozrela.
