10:36
„Milujem ťa!" zobudila som sa s krikom a posadila som sa na posteľ. V hlave mi hučalo, zrak som mala stále neostrý a v ušiach som počula ako hrá môj mobil.
„Čože?" šepla som a prešla som si rukou po strapatých vlasoch. Pohľadom som klesla na svoje nahé telo, ktoré bolo zakryté len tenkou dekou.
„Takže," hnedovlasý chlapec prešiel nežne perami po mojom krku až skončil pri mojom lalôčiku. „Ako budeme pokračovať?"
Spomienka bola chvíľková ale spôsobila brnenie v celom mojom tele. Ťažko som sa vymotala z deky a začala som hľadať svoje oblečenie. Nahá a skrčená som prehľadávala celú izbu. Na chvíľu som zastala a obzrela som sa v zrkadle. Bola som neprirodzene zhrbená, vlasy som mala až priveľmi strapaté a kúsok špirály rozmazanej. Pri pohľade na mňa bolo jasné, čo som robila celú noc. Rýchlo som siahla po nohavičkách.
Znova som počula ako môj mobil vyzváňa niekde z druhej izby. Pretiahla som cez seba tričko a utekala som do obývačky. Občas som zakopla o veci, ktoré sa váľali na zemi. Zdalo sa, že každý odišiel domov a jediný kto ostal v celom byte som bola ja a Tracey. Tracey momentálne polonahá ležala na gauči so zvesenou rukou aj hlavou z neho.
„Tracey!" zhučala som. Prehadzovala som veci a snažila som sa nájsť mobil, ktorý neustále vyhrával. „Tracey zobuď sa!" Začala som obzerať stolík na ktorom bolo plno pohárov a rozbalených chipsov.
„Tracey!" zvrieskla som. Tracey konečne prejavila aspoň trocha života a celá sa mykla tak, že padla z gauču.
„Nežer ma," zakňučala. Nebolo jej ani poriadne rozumieť, pretože hlavou bola obrátená do zeme.
„Kde je ten mobil." Jednou rukou som si držala hlavu, ktorá ma čím ďalej tým bolela viac a druhou rukou som sa prehrabávala pomedzi záhyby gauča. Zvonenie znova ustálo, takže hľadanie sa mi tým znemožnilo.
„Č-čo sa deje?" opýtala sa Tracey, ktorá sa momentálne posadila a tiež sa držala za hlavu. Keď ma zbadala oči sa jej rozjasnili.
„Jéj Barb. Od kedy si tu? Nezmizla si?"
„Ja, no," zmĺkla som.
Pomaly som mu rukou prechádzala po stehne. Kľačala som pred ním a dívala som sa mu do zelených očí, ktoré ma spaľovali. Pomaly som zo sedu sa narovnávala až som bola na úrovni jeho hrudníka.
„Pobozkaj ma," šepla som. Moje pery o chvíľu pocítili teplo a jeho jazyk jemne vkĺzol ku mne.
„Pravdepodobne som bola so svojim budúcim manželom," začervenala som sa a sadla som si na posteľ. „Ježiš on bol tak dobrý," slastne som si vzdychla a zahryzla som si do pery.
„Kto?" Tracey sa poškrabala na hlave a dopila pohár ktorý bol položený na stole. Chvíľkovo jej skrčilo tvár.
„Jasné. Sadninatvár. To bol teda kus. Teda iba tá trochu čo si pamätám." Tracey mykla lenivo plecami a postavila sa. Na sebe mala len rifľové kraťasy a podprsenku. Poškrabala sa nad prsom a popreťahovala si svaly.
„Fakt by som si mu sadla na tvár," skomentovala nakoniec a pozrela sa na mňa.
„Ja som si sadla," zachechotala som sa. „Teda nie úplne, že by som ho udusila, ale on ležal.. teda ja som ležala a on.."
„Jasné ja to chápem," zdvihla ruku Tracey.
Zo zasnenia ma prebral zvoniaci telefón v mojej ruke. Rýchlo som ho zdvihla bez toho aby som pozrela kto mi vlastne volá.
