Návrat veterána

Prológ

Zdravím ľudia!!!

Možno sa na mňa pamätáte, možno nie, no som to ja, Anči. Ak nebudete poznať mňa, môj príbeh Veterán určite áno. :)

Pred Vianocami som skončila prvú knihu o matke Márii, o jej dcérach a niekoľkých vojakoch, ktorí sa o ňu po odchode jej manžela starali. Kniha je celkom úspešná doteraz, cez Vianoce dosiahla 4.1K čítaní a ja som zato preveľmi šťastná! ♥

Či bude mať úspech aj pokračovanie - neviem. Chcem Vám však priniesť ďalšie príbehy z vojny, o ktorých mi prastarká zvykne rozprávať. Sú dojímavé, sú veselé i sú smutné a hlavne, hovorí o nich s láskou.

Nastáva teda rok 1944. V našich končinách sa toho v tomto roku udialo podľa mňa dosť. Už koncom roka 43 sa začína formovať odboj, ktorý vyvrcholí dňa, ktorý je pre Slovákov veľmi významný, teda 29. augusta 44. Povstalci, teda partizáni, budú kruto potlačení a ako sme sa učili na hodinách dejepisu v deviatom ročníku /poprípade sa budete učiť/, nastalo to v Banskej Bystrici a odtiaľ sa to rozšírilo ďalej a ďalej. 

Aj toto je jedna z tém, ktorej sa povenujem v tejto knihe.

Na chvíľu som si dala prestávku od písania a porozmýšľala, ako vlastne budem pokračovať. Postavy sa meniť nebudú. Niektoré. Niektoré zostanú, iné...

V neposlednom rade chcem túto knihu venovať prastarkej a jej sestre Ilone, ktorá dodnes žije v Budapešti, teda jediným ženám, ktoré vojnu prežili. Vám, milé moje ženy, preveľká vďaka!!!

Ďakujem za vašu pozornosť a verím, že aj nová kniha, teda pokračovanie Veterána, bude rovnako úspešná, ako prvá kniha. Verím, že sa poučíte z rôznych príhôd našich postáv a že sa vžijete do ich situácie. Taktiež verím, že vám to pomôže pri učení dejepisu a že naň zmeníte názor, pokiaľ ho v láske nemáte.

Dejiny netvoria dátumy, miesta a postavy. Tvoria ich príbehy. 

Tak příště! Životu zdar!!! ;) ♥