Pohľad Cleo
Už sa neviem dočkať keď budeme spolu robiť ten projekt. Vždy som sa chcela s Charliem kamarátiť, ale on si ma nevšímal. Nechápem prečo teraz zrazu sa so mnou baví a dokonca spolupracuje. Mne to ale ani niako nevadí. Porozmýšlam radšej ako budeme robiť tú úvahu o ľudskej spoločnosti.Už som doma. Normálne decká by sa tešili že po škole sú doma ale pre mňa to je doma hotové peklo. ,,Ty potvora malá okamžite poď sem!" skríkla na mňa Sofia tak nahlas že sa skoro zrútil dom. ,,A inak dobrý deň Sofia." zamračila som sa na ňu. ,,Čo potrebuješ?" ,,Nedovoľuj si na mňa ani na moje dcérky ty jedna. Aby ti bolo jasné na toho chlapca menom Charlie zabudni. On nieje pre teba. Je ti to jasné?" dopovedala a zabuchla dvere tak silno že jej skoro ostali v ruke. Prekvapilo ma keď mi slzy začali stekať po líci. Viem zme kvôli Sofii som už plakala, ale to bolo dávno...
*Cŕn-cŕŕn*,, Zasa vstávať! To je hrozné! Aspoň že je sobota a nebudú si zo mňa robiť blbé baby v škole robiť srandu. Ale milión krát radšej školu ako celé dva dni so Sofiou, Melanie a Rachel. A navyše v škole je aj Charlie..." povedala som až moc sladkým hlasom. Charlie aj tak nieje chalan ktorý by o mňa mal niekedy záujem. Ale keď on je tak milý.
Keďže je 5:20(hej natstavila som si budík skôr aby som mohla ísť na facebook) a všetci ešte spia, išla som na facebook kde som nebola už asi polroka. Prekvapilo ma že okamžite keď som sa prihlásila mi vyskočila žiadosť od Charlieho. Ani dom neváhala a žiadosť potvrdila. V ten okamžik mi pípol messenger:
Ch:Jéj čau. Nezobudil som ťa?
Ja:Ahojky. Nie nezobudil, už som dlhšie hore.
Ch:Tak to je super. Nechceš ísť ku mne? :D
Ja:Teraz? O pol šiestej?? :-O
Ch:Nie. Až poobede. Tak okolo piatej. Ale večer ;-)
Ja:No rada by som išla. Ale vieš že macocha Sofia ma nikde nepustí.
Ch:Ah. Prepáč...na to som zabudol. A nemohli by ste prísť všetci? Ty aj tvoja macocha.
Ja:To by bolo fajn ale ona by ma nechala doma. Vymyslela by mi niakeho zaracha. A zobrala by Melanie a Rachel.
Ch:Melanie a Rachel? Jáj to sú tvoje nevlastné sestry. No tak na tie mám vlastný názor. Ale radšej ti ho nepoviem. Lebo neviem ako ich máš rada ty. Tak...
Ja:Neboj. Kľudne povedz. Ja ich nemám rada. Sú ku mne povýšenecké.
Ch:Aha no mne prídu byť hrozne rozmaznané.
Ja:Tak to teda :-P
Ch:A ozaj ten projekt budeme kedy robiť? A kde?
Ja:No do kedy ho musíme odovzdať?
Ch:Myslím že do utorka. Takže máme na to mimo dnes dva dni.
Ja: X-O. Dva dni? Nemohli by sme to robiť v pondelok po škole?
Ch:Môžeme.
Ja:Ok tak v pondelok po škole. Ale prosím ťa ani Melanie ani Rachel a ani Sofii nehovor o tom že robíme projekt spolu. Zasa by na mňa kričali že niesi chalan pre mňa.
Ch:Vážne? Tak to je hrozné keď sa k tebe tak správajú. V pondelok o tom viac pokecáme. A prečo že chalan pre teba?
Ja:Ale nechaj tak. Teším sa na pondelok. Bude sranda :-D
Ch:Aj ja. Čauko ;-)
Ja:Čawes ;-)Charlie je fakt super. Už sa teším na ten projekt. Aspoň že on nevidí len majetok na ľuďoch, ale povahu. Presne ako na Melanie a Rachel. Vidí na nich ich povahu. Už sa neviem dočkať pondelka. Len čo poviem Sofii aby som mohla zostať v škole. Spoločný projekt mi zatrhne na 100%. Poviem jej že sa budem doučovať zo školských kníh v knižnici. Ale Melanie a Rachel určite povedia o spoločných projektoch. A určite aj o tom že Charlie je už v dvojici so mnou. Ale do konca víkendu to nemajú šancu zistiť, a v pondelok už ho budeme robiť. Dúfam že nebudú zisťovať kto je s kým.
Aspoň že mám o dva týždne 18 a nebudem musieť počúvať Sofiine rozkazy. Ale keď ju nebudem počúvať tak ma vyrazí. Ale radšej budem bývať v lacnom bytíku ako byť Sofiinim otrokom. Fakt neviem čo budem dnes musieť robiť. ,,Preboha!" zveskla som keď som uvidela že je za hodinu je osem. Viem že času je dosť na všetko. Ale je víkend a cez víkend majú luxusné raňajky. Musím ísť robiť
*Cŕn-cŕŕn* Sofii akurát zazvonil budík. Čo chvíla tu je aj s Melanie a Rachel. ,,Cleo? Máme pripravené šunkové rolky so syrom, omeletou, čerstvými bylinkami, čerstvú pomarančovú šťavu a ľahký zeleninový šalát s fetou?" jej vyškerený pohľad sa po pohľade na stôl s krásnym prestieraním rázom zmenil na prekvapený pohľad ,,Prajem vám dobrú chuť!" povedala som s hraným ale presvedčivým úsmevom. ,,Ďakujeme." bola som až zarazená že dokáže aj poďakovať a to obzvlášť mne. ,,Niet začo." povedala som a išla umyť schody kým dojedia, aby boli suché. Ale jedenie im trvalo oveľa dlhšie ako som čakala. Schody už boli trikrát suché kým dojedli. ,,Ďakujeme Cleo. Bolo to celkom dobré. " povedala že-celkom dobré-ale jej vyblízaný tanier hovoril niečo iné. Ja som sa na to len usmiala a išla umyť riady.
Potom som ešte niečo v dome poupratovala, bola som nakúpiť a ani som sa nenazdala a bol večer. Už len zajtra a bude môj vysnený pondelok. Už sa neviem dočkať.
Takže zasa čaute pri novom diely. Zasa po dlhšej dobe. Prepáčte... ale nemala som absolútne chuť niečo písať. Dúfam že chápete. Som rada že už mám okolo 70 prečítaní. Teda skôr prekvapená pretože som si myslela že to bude záležitosť max. 5 čitateľov. Ale stále je tam NULA votes a NULA komentov. 😫😫😫😫Prečo?? Čo prosím vás robím zle?? Ako niako vám nič nevičítam ale zaujímalo by ma čo je na príbehu zlé. No nič nebudem tu rozpisovať svoje pocity a dúfam že sa vám diel páčil. Čawww
black-Nikol
YOU ARE READING
Láska z iných vrstiev
RomanceAko to dopadne keď sa do seba zamilujú dvaja stredoškoláci z iných spoločenských vrstiev?