Láska z iných vrstiev

Prvé slová

Pohľad Cleo
*cŕn-cŕŕrn* ,,Argh!!! Zasa do školy medzi tých rozmaznaných nevychovaných horenosov! Aspoň že už je piatok. '' zakričala som , že ma museli počuť aj Sofia s Melanie a Rachel.

,,Neznášam chodiť do školy medzi tých debilov čo sa mi len posmievajú že som sirota.'' mrmlala som si pre seba kým som sa chystala do školy. ,,Ale musím aby som sa od Sofie potom dostala čo najrýchlejšie niekam na výšku. '' povedala si až tak potichu že som sa skoro nepočula.

Keď som zišla po schodoch do kuchyne, už pri stole sedeli Sofia, Melanie a Rachel. ,,No konečne si tu!! Namiesto vrieskania na budík si nám už dávno mala pripravovať omeletu. Ako si myslíš že sa to správaš? Veď ja som si ťa zobrala do starostlivosti po smrti tvojich rodičov.'' povedala tak  naštvane že ma skoro prepálila pohľadom. ,,Lenže ty si si ma zobrala len kvôli dedičtstvu! Už sa teším keď odtialto vypadnem!'' ani som si neuvedomila či som povedala. Keď som si to začala uvedomovať už dávno mala Sofia svoju ruku na mojej tvári a ja už som dávno ležala na chladnej zemi kuchynskej dlažby.

,,Takto sa ku mne správať nebudeš ty sprostaňa!'' povedala a odkráčala spolu so svojmi dcérami. Kým som vstala mi ušiel bus a Sofia už dávno bola s nimi na ceste. ,,No super! Keď nestihnem školu tak ma vy-...'' nestihla som ani dopovedať a už mi tiekla slza po líci. Odrazu som zacítila niekoho ruku na mojom pleci. Otočila som sa a tam stál Charlie. Prisadol si ku mne, podal mi vreckovku. Lenže ja som nič nevládala lebo som doma stále na nohách a moje posledné jedlo bola včera desiata v škole. Všimol si že sa necítim dobre tak mi slzu utrel sám a milo sa na mňa usmial. ,,Ahoj. Cleo však? Ja som Char-...'' ani nestihol dopovedať lebo som mu skočila do reči. ,,Charlie ja viem. '' povedala som a on sa len usmial.

,,A čo tu robíš? A prečo plačeš?'' touto otázkou ma zarazil ,,J-ja no te-teda mne ušiel bus a So- teda moja macocha už odišla s mojimi nevlastnými sestrami. A to druhé...'' nestihla som nič povedať a už sa mi zasa spustil vodopád sĺz. ,,Nie neplač. Nemusíš mi to povedať ak nechceš. Poď odveziem ťa do školy. '' povedal a objal ma. Potom mi pomohol sa zodvihnúť. ,,Ďakujem. '' poďakovala som a on len nahodil pohľad akože začo? ale bolo to zlaté.

Až keď sme boli pred školou som si poriadne uvedomila že som práve stála pred všetkými s Charliem. Keď si všimol ako sa mi podlamujú kolená ma zachytil. Potom si pamätám len tmu a Charlieho hlas kričiaci o pomoc zdravotníčky.

Rozhodla som sa už dnes vydať nový diel👏🏻👏🏻👏🏻. Celý diel mal byť pohľad Cleo aby ste sa vedeli lepšie dostať do príbehu a pochopiť jej pocity🤔.
black-Nikol