Život človeka je krásny ... no nikto nevie čo je po smrti... ja to viem... Vždy som mala rada dostihy a kone no nikdy som nejazdila... No osud mi dal tú možnosť...
O necelý týždeň ma previezli do štátu Kentucky. V nedeľu 30.3.2015 sa tam má bežať menší dostih v ktorom pobežia len dvojročné kobylky. Medzi dostihmi bola krátka prestávka keďže v Belmonte som bežala v sobotu 22.3.2015 ale aspoň som mala čas si oddýchnuť. Odpočívala som v stajni a dívala sa na svet vonku.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Nadišiel čas dostihu. Vzali ma do padocku a osedlali. Tentokrát som mala číslo 3. Prišiel sa na mňa pozrieť môj možno budúci majiteľ a pohladil ma. Neskôr na mňa nasadol Chasinto a odviedol ma k boxom. Keď som vyšla na dráhu ozval sa potlesk a ľudia kričali moje meno "Diablo !". Bol to zvláštny pocit. Do boxu som vošla ľahko. Mala som kurz 6:1 čiže som nebola úplná favoritka. Favoritkou bola Golden Grace s kurzom 2:1. Mala tmavú farbu a biele ponožky.
Znova som mala svoje červené chrániče keďže tentokrát sa mi hodili k červenej deke s číslom. Uzdu som mala čiernu s červenými ozdobami. Znova som mala zapletené "bobky".
Tentokrát to boli dostihy po tráve a nie po piesku ako vtedy. Môj jazdec ma znova povzbudil ako vždy a pohladil ma. Znova zašepkal : ,,Go Diablo." Dostih bol chvíľu pred začatím. Zaznel zvuk začiatku a boxy sa otvorili. Hneď som vybehla a ujala sa vedenia. Po pár sekundách som začala naberať náskok. Onedlho som bola 10 metrov pred Golden Grace. Ešte viac som pridala a vchádzala som na cieľovú rovinku. Bolo počuť povzbudzovanie ľudí a ich potlesk. Zakrátko som mala náskok viac ako 20 metrov a znova som prebehla cieľom sama. Tentokrát s časom 00:01:02:03. Znova som spravila nový rekord trate. Po dostihu ma odviedli pred fotografov a znova mi dali deku a tentokrát i stužku. Niekedy som mala sivú niekedy snehobielu farbu. Záležalo na počasí a svetle. Deň po dostihu si pre mňa prišiel nový majiteľ. Naložili ma do lietadla a odletela som do Prahy. Jozef Váňa za mňa zaplatil okolo 100 000 dolárov čo bolo na české koruny 2 515 687,55. Na dostihoch som zarobila asi 300 000 dolárov. Každopádne viem ,že môjmu starému majiteľovi povedal ,že sem budem chodiť i naďalej pretekať a vraj sa neskôr so mnou chystá i na Filly Triple Tiaru / Crown. Čiže Trojkorunu kobýl. No dnes to je už len tradičná Trojkoruna ktorú bežia i kobyly i žrebci. A tiež sa beží i v Česku. Kto vie možno so mnou plánujú ísť obe. Americkú i Českú.
