Po úspešnom dostihu môj tréner začal uvažovať o Veľkej jarnej cene. Je to prvá časť Trojkoruny a má dĺžku 1600 metrov. Bežia ju i žrebci. Jej termín je o pár dní teda 15.5.2016. Na tých pár dní ma nechali odpočívať v Prahe.
Bol deň dostihu a začali sa tu schádzať ľudia. Bolo slnečno a blížil sa štart. Zobrali ma do padocku. Tentokrát som mala "striebornú" farbu. Pravdepodobne to bolo tým ,že sa mi menila srsť. Najviac som mala rešpekt pred žrebcom menom Lagaro. Bol mohutný a dobre stavaný. Mal vysokú atletickú postavu. Svaly. Myslela som ,že ma porazí a ja skončím až za ním. Celý čas som rozmýšľala čo spravím. Rozhodla som sa ,že počas dostihu budem znova vpredu a budem ho znervózňovať aby sa vysilil. Ja to vydržím a budem cválať vpredu.
Štart dostihu sa blížil a ja som už bola osedlaná. Onedlho na mňa vysadol môj jazdec a tréner mu dal inštrukcie. "Ak bude robiť čokoľvek ona vie čo robí. Nechaj ju, nebi ju a len ju trochu usmerňuj prípadne povzbudzuj ako predtým."
Štart sa blížil a ja som už vchádzala do boxov. Mala som číslo 11 a kurz 15:1. Bola som úplne na kraji a teda v strede dráhy. Zase budem nabiehať metre naviac. Dostih odštartovali a môj box sa otvoril o trochu pozdejšie. Nikto si nič nevšimol tak som sa snažila stratu zakryť a následne som sa rýchlo prepracovala dopredu k Lagarovy. Bežala som vedľa neho. Následne sa začal prepadať a ja som sa ujala vedenia. Onedlho som sa oddelila od skupinky a viedla som o asi 12 metrov. Blížila sa cieľová rovinka a môj jazdec ma pohladil po krku a znova na mňa zamľaskal. Okamžite som zrýchlila a nabrala som obrovskú rýchlosť. Cieľom som znova prešla sama a asi o 17 metrov za mnou dobehol Lagaro. Dostih som dobehla v čase 00:01:07:38 znova rekord trate. Málo kedy sa stane ,že kobyla vyhrá časť Trojkoruny.
YOU ARE READING
Prevtelená
AdventureŽivot človeka je krásny ... no nikto nevie čo je po smrti... ja to viem... Vždy som mala rada dostihy a kone no nikdy som nejazdila... No osud mi dal tú možnosť...