Život človeka je krásny ... no nikto nevie čo je po smrti... ja to viem... Vždy som mala rada dostihy a kone no nikdy som nejazdila... No osud mi dal tú možnosť...
Po úspešnom dostihu som odpočívala vo svojej stajni. Stával sa zo mňa fenomén českých dostihov. Blížila sa noc a ja som zaspala. To čo sa mi snívalo ma až vydesilo. Znova som si spomenula na to kto naozaj som. Kým som bola, čo som robila a i na to prečo som teraz tu. Znova sa predo mnou objavili tváre ľudí. Tí ľudia boli mojou rodinou. No ja som na nich skoro úplne zabudla. Kiež by vedeli ,že stále žijem no v inej podobe. V inom tele...
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
No minulosť nezmením. Musím žiť v súčasnosti. Musím myslieť na to čo ma čaká. Môj tréner mi vybral ďalší dostih. Pravdepodobne posledný rovinný. No moja duša mi nedovolila sústrediť sa na to...
Uvažovala som o tom či je možné sa zo zvieraťa znova prevteliť do ľudského teľa. No asi nie... Aj keby ... keď by som sa vrátila niektorí z mojich blízkych by už nežili. A to by ma zmáhalo...
Rozhodla som sa na to nemyslieť... Bola by to strata času... Musím ostať tým čím som teraz... Kobylou menom Diablo. Venovala som sa znova tréningu. Raz za čas ma brali na dráhu trochu sa prebehnúť prípadne si zaskákať. Začala som už skákať aj cez ťažšie prekážky než len cez prútené.
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Bola som rada ,že už nebudem behávať roviny. Asi by ma to už ani nebavilo...
