Život človeka je krásny ... no nikto nevie čo je po smrti... ja to viem... Vždy som mala rada dostihy a kone no nikdy som nejazdila... No osud mi dal tú možnosť...
Po dostihu som sa vrátila do mojej stajne. Počas dostihu som pravdepodobne zle doskočila a začala som krívať. Nebolo to nič vážne. Prezrel ma veterinár a zistil ,že mám len prasknutú kôstku na ľavej prednej nohe. Nebolelo ma to. No ľudia si mysleli ,že áno lebo povedali ,že som silná a tvrdá. Mňa to nebolelo a zistila som to až po dostihu. Veterinár mi tú nohu obmotal akýmisi bandážami napustenými do nejakej látky. Povedal ,že sa vyliečim o pár mesiacov. Možno v zime už budem behať. Na dostihovú scénu sa teda vrátim asi až ako štvorročná. Dni ubiehali a moje zranenie sa hojilo. Zakrátko som bola úplne fit. No verejnosť vedela o mojom zranení a tak ma z dostihov už teraz odpisovali.
Dni som trávila v stajni.
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
Bála som sa ,že tréner ma už na dostihy nepustí.
Po pár mesiacoch som znova začala behať po lúke. Neskôr aj trénovať. Počas tréningu na rovine s dĺžkou 1200 metrov som mala ešte rýchlejší čas než normálne. Bolo to 00:00:54:47. Tréner sa rozhodol ma dať počas budúcej sezóny na rovinné dostihy a neskôr možno znova na prekážky. Bola som hrozne rada. Nevedela som si predstaviť život len na lúke a v stajni. Bola by to nuda a mňa by to zabíjalo.
Dostihy boli mojím novým životom a hlavne poslaním, ktoré musím splniť a zistiť prečo som sa vrátila späť a kvôli čomu ma tu ešte potrebujú.
Oups ! Cette image n'est pas conforme à nos directives de contenu. Afin de continuer la publication, veuillez la retirer ou mettre en ligne une autre image.
