Our sunshine/ Ziall/ Book 2 ✔

Two

Tak a je to tu. Deň D. Všetko je nachystané o to obavy mať nemusím, ale čo ak sa niečo prekazí? Predsa nemôže to byť tak jednoduché, nie?

„Ako vidím, niečo ťa trápi, však?" ozval sa hlas za mnou, a tak som dvihol svoj zrak a v zrkadle za sebou uvidel Louisa už v obleku a s vajíčkom v ruke. Iba som prikývol a zahryzol sa do pery. On položil malého na pohovku a podišiel ku mne objímajúc ma zozadu. „A že teba to ešte nepochytilo" zasmial sa, no ja som len zahmkal a povzdychol si. „Hej Ni, je to len ďalší z mnoho stresových dní v tvojom živote a ako ťa poznám zvládneš to veľmi dobre. Zabudni na ľudí a všetok ten chaos. Na to tu som ja a ty si uži svoj deň. Predstav si Zayna a spomeň si na krásne chvíle s ním a na nič iné nemysli. Hm?" otočil si ma k sebe, aby som mu priamo hľadel do tváre.

„Dobre. Ďakujem LouLou" usmial som sa a vtiahol si ho do náruče. Lou sa zasmial a obmotal ruky okolo mňa. „Smiem sa pozrieť na malého?" opýtal som sa po odtiahnutí, na čo sa mi dostalo kladnej odpovede.

„Samozrejme" tak som teda podišiel k vajíčku, kde ležalo malé pár týždňové bábätko. Bol nádherný. Slabo hnedé vlásky a veľké zelené očká. Dokonalá kópia ich rodičov.

„Ahoj drobec" s úsmevom som sa k nemu naklonil, k ústočkám som mu priložil fľašku s mliekom, z ktorej ihneď začal poťahovať a vytreštil na mňa tie krásne očičká. „Je prekrásny Louis" rozplýval som sa nad dieťatkom predo mnou, ktoré sa začalo z ničoho nič usmievať.

„To je. A je to aj smejko. Celý jeho ocko" pohladil ho po tváričke a vzal mu fľašku, pretože už zrazu hladný nebol. „Zanesiem ho babičke a dedkovi a prídem pre teba, tak sa zatiaľ priprav, dobre?" prikývol som a len čo sa za nimi zatvorili dvere s povzdychom som sa zvalil na posteľ v hotelovej izbe, kde strávime aj našu spoločnú noc ako manželia. Už sa neviem dočkať ako ho budem konečne po dvoch týždňoch cítiť na každučkom kúsku môjho tela, no najprv si budeme musieť prejsť všetkými tými formalitami, z ktorých sa mi dvíha žalúdok. Ale ako vravel Lou, život je plný situácií, ktoré treba zvládnuť s nadhľadom a nie sa poddať stresu a strachu.

„Tak ideme budúci pán Malik?" brunet sa objavil v našej izbe, tak som prikývol a opatrne sa postavil. Ešte som skontroloval svoj vzhľad a musel sa usmiať nad malinkým bruškom, ktoré mi vyčnievalo. Zayn chcel, aby ho bolo vidno, ale ja som odmietol, tak som si zapol sako, a tak sa bruško stratilo.

S Louisom sme prešli chodbou do výťahu a potom aj do sály a len čo sme boli pri dverách rýchlym pohybom ruky som ho zastavil. Otočil sa na mňa a ja som si len nervózne zahryzol do pery.

„No tak Ni, to zvládneš. Bude tam Zayn" upokojoval ma, no nervozita každým krokom stúpala viac a viac. Moje srdce bilo ako o závod a dych bol sto krát rýchlejší ako keby som bežal maratón. Bola to akási podvedomá reakcia a ja som ju nedokázal zastaviť.

Kráčal som so sklonenou hlavou a sledoval podlahu pod sebou. Možno ma to malo ukľudniť? Netuším, ale ani to nepomáhalo. Lou ma chytil za ruku a ja som na neho dvihol zrak. Venoval mi povzbudzujúci úsmev a hlavou mykol niekam do miestnosti. So stále skúsnutou perou som sa tam pozrel a moje oči sa stretli s karamelovo hnedými. Neviem ako to opísať, ale v ten moment akoby všetko prestalo existovať a všetok ten stres a obavy zmizli. Zayn sa na mňa usmial a ako som si všimol zhlboka sa nadýchol. Žeby bol nervózny tak ako ja?

Louis mi nastavil rameno, tak som sa ho chytil a so stále zakotveným zrakom na mojej alfe sme pomaly kráčali uličkou. Bolo to ako z nejakého hlúpeho romantického filmu, no i tak to bolo dokonalé.

Celý obrad prebehol bez problémov a len čo nastala tá pravá chvíľa, troška som znervóznel.

„Tak a teraz je čas na vaše sľuby. Zayn" oslovil ho farár a Zee sa s úsmevom nadýchol.

„Ni, láska môjho života. Veľmi dlho som premýšľal čo ti poviem, a tak tu teraz stojím a improvizujem" uculil som sa a zahryzol si do pery. „ale to podstatné nie je. Všetci sú tu preto, aby boli svedkami toho ako sa z nás stanú nerozlučné duše na papieri, aby som bol presný, pretože tými sme sa stali v deň, čo si sa stal mojou omegou a ten deň bol tým najkrajším a nezabudnuteľným. Ani nevieš aký som rád, že si do mňa v tej prekliatej chodbe narazil. Môj život sa v jedinú sekundu, čo sa naše oči po prvý krát stretli prevrátil úplne naruby a aj keď si sa hral na nedostupného, získal som si tvoje srdce, a preto ti chcem dnes pred celou rodinou a priateľmi sľúbiť, že nikdy nedovolím, aby sa medzi nás niečo alebo niekto postavil a rozdelil nás. Budem tvoje srdce chrániť a milovať tak ako milujem teba. V chorobe aj v zdraví, v bohatstve aj chudobe a nedovolím aby mu niekto ublížil, no hlavne ja. Si pre mňa všetko zlatíčko moje. Milujem ťa" dohovoril Zayn a po mojich lícach sa valili vodopády sĺz. Bože ja ho tak milujem.

„Tak Niall, váš sľub" oddávajúci sa na mňa so spokojným úsmevom otočil, no ja som svoj zrak z môjho priateľa nespustil.

„Zee..." odmlčal som sa a utrel si slzy. „j-ja, si celý môj svet. Keby nebolo teba, neviem ako by som sa dostal tu kde som teraz. Vďačím ti za všetko. Spravil si môj život krajším, dobrodružnejším a dokonalým. Nikdy som s nikým nebol tak šťastný ako s tebou. Nikdy som nikoho nemiloval tak ako teba. Milujem ťa, milujem tvoje oči a ten krásny úsmev, ktorý mi vždy venuješ, keď sa na teba pozriem. Milujem to ako každé ráno stráviš hodinu, len aby tvoj účes vyzeral dokonale, no tebe pristane všetko. Patrí ti celé moje srdce a chcem ti sľúbiť, že sa posnažím byť najlepším manželom a vždy budem pri tebe stáť, nech sa stane čokoľvek. Sľubujem ti svoju lásku a podporu v dobrom aj zlom. Ľúbim ťa" dohovoril som a trhane sa nadýchol. Som rád, že som sa nerozplakal, no o Louisovi to povedať nemôžem. Sálou sa ozval hlasný vzlyk, na čo sa všetci otočili na hnedovlasú omegu, no my so Zaynom sme sa na seba len usmiali.

„Je mi cťou predstaviť vám pána Zayna a Nialla Malikových" všetci sa postavili a začali tlieskať. „Môžete si dať váš prvý manželský bozk" šepol k nám. Zayn si ma ihneď pritiahol k sebe a vášnivo pobozkal. Bol to nádherný bozk. Možno vyzeral ako obyčajný, ale pre mňa rozhodne znamenal niečo viac.

°°°

Ahoj, chcem sa ospravedlniť za dvojtýždňové meškanie, ale naozaj som nemala čas. Vo štvrtok som mala tú súťaž so SOČkou, ktorej som sa venovala niekedy aj do 10tej večer, len aby bola dobrá a keďže som postúpila musím napísať prácu do piatku, stihla som ju predvčerom, ale ešte mi ju treba opraviť, a k tomu sa mi v živote objavila osoba, ktorá ma núti cítiť sa tak ako Niall vtedy na tej party. Prevrátilo mi to celý život naruby a priznám sa, že som ani len nepomyslela na tento príbeh, takže sa ospravedlňujem a dúfam, že som vám to aspoň takto vynahradila. :)

Snáď sa časť páčila. Budem rada za vote alebo komentár s názorom. :)

All the love

Kristin