Our sunshine/ Ziall/ Book 2 ✔

Ten

"Z-Zayn?"

"Ni..." šepol tak slabo a ťažko akoby nemal silu v hlase a až teraz som si všimol, že je celý premočený. Či som chcel alebo nie, stále mi na ňom záležalo, tak som ho pustil dnu. "Ďakujem..." znova len slabo šepol a vzal si odo mňa uterák, ktorý som vybral zo skrine.

"Choď do sprchy, aby si nenachladol," poukázal som na dvere do kúpeľne, na čo on len prikývol a zmizol za dverami.

Zhlboka som sa nadýchol a pretrel si oči. Vedel som, čo ma teraz čaká, no nemohol som ho v takomto stave nechať stáť v takom počasí. Ešte by schytal zápal pľúc a to by som si vyčítal snáď do smrti.

Po chvíli, čo bolo počuť len tečúcu vodu sa v izbe objavil Zayn iba v boxerkách. V ten moment sa mi zadrhol dych a len som na neho hľadel, než som si uvedomil, že to veľmi dobrý nápad nie je.

Z postele som vystrelil ako neriadená strela a rýchlo sa začal hrabať v mojich veciach. Našiel som Zaynovu mikinu, ktorú som si ani neviem prečo vzal. Podal som mu ju, na čo mi on úsmevom poďakoval. Posadili sme sa oproti sebe na posteľ, teda ja som sa tam nejako zvalil keďže s veľkým bruchom sa veľmi ťažko sadalo.

"Ni-" no skôr než tú vetu viac rozvinul, som ho prerušil dvihnutím ruky.

"Pozri, ja to chápem. Nemusíš mi nič vysvetlovať. Proste si len potreboval niekoho, aby si sa necítil sám a vo mne si videl príležitosť. Chápem to," snažil som sa, aby to znelo ľahostajne, no jediné, čo som spravil bolo hanblivé odvrátenie očí, v ktorých sa začali lesknúť slzy.

"Takto to nebolo," šepol s povzdychom, no mňa to vôbec nepresvedčilo v tom, že to čo som si myslel nebola pravda. "Pozri sa mi do očí, chcem ti to vysvetliť," jeho slová som zreteľne počul, no mnou to ani len na malý kúsok nepohlo. "Prosím..." šepol naliehavo a na malý moment som zacítil dotyk na ruke, no ihneď to zmizlo. Povzdychol som si, zatlačil slzy a pozrel mu do očí.

Jeho oči boli smutné a nebola v nich tá iskra ako keď sa rozprával s drobcom v mojom brušku.

"To čo si myslíš pravda nie je. Nikdy som ani len nepomyslel na to, že si pre mňa len nejaká útecha. Od prvého momentu čo si vkročil do tej prekliatej budovy a narazil do mňa som vedel, že musíš byť môj. Aj keď si ma nechcel," uchechtol sa. Zrejme nad tou spomienkou, pri ktorej som sa musel pousmiať. "Pozri Ni, neviem čo si vtedy počul, ale nemyslíš si, že ak by si bol iba nejaký liek na vyliečenie mojej samoty, tak by som si tým všetkým s tebou neprešiel zbytočne? Najprv Smith, Mason a Tyler, potom naše prvé dieťa, potom aj to, že som sa ťa takmer pol roka nesmel ani dotknúť? Ak by som ťa nemiloval, vykašľal by som sa na teba pri prvej príležitosti. Viem, že ťa Theove slová zarazili, ale ja by som ťa nikdy neopustil. Ani kvôli nemu, ani kvôli nejakému modelovi z časopisu či nejakému hercovi. Ľúbim len teba a jedine teba. Nech si počul čokoľvek, je to tak. Si...ste to jediné čo má v mojom živote zmysel," zrak sklonil k môjmu brušku a usmial sa.

Pohľad naňho bol krásny. Usmieval sa, no zároveň plakal. Nikdy som ho takto ešte nevidel. Vyzeral dokonalo. Bože ako ja ho milujem...

"Ale to, čo si povedal ty...to ma ranilo asi najviac..." šepol som, no zrak z neho nespustil. Jeho oči ihneď spočinuli na mne a jeho výraz bol dosť prekvapený. "To o tom rozvode..." znova som len šepol.

Zayn sa na malý moment odmlčal a sklopil hlavu. "Ja viem..." povzdychol si. "...no bola to chyba. Myslel som si, že má Theo pravdu a ja pre teba nie som dobrý. Veď sa na seba pozri..." dvihol zrak a ja som tak mohol vidieť slzy stekajúce po jeho lícach. "iba ti spôsobujem trápenie...vždy si kvôli mne smutný a skleslý a ja som si nechal nahovoriť, že to tak je. Iste Theo tvrdil, že si iba rozmaznané decko, ale bolo to práve naopak...potreboval si len lásku a aby som tu pre teba stále bol a ja som dovolil, aby ma stres z práce, nového režiséra a Thea pohltil a správal som sa ako idiot....teda akoby to bolo prvý krát...strašne ma to mrzí, nechcel som ti znova ublížiť..." jeho oči pozorne sledovali tie moje čakajúc na moju reakciu. No ja som mal len sto chutí sa mu hodiť okolo krku, pretože som vedel, že mi vraví pravdu. "Prosím Ni, povedz niečo..." šepol a utrel si slzy. Vidieť ho v takomto rozpoložení bolo zvláštne. Nikdy som nevidel, ani nepočul, aby sa vždy hrdá a majetnická alfa rozplakala kvôli omege.

"Verím ti..." šepol som dosť potichu, no on ma počul a akoby na povel vyskočil a v jeho očkách sa objavila iskra nádeje.

"Vážne?!"

"Áno a odpúšťam ti," pousmial som sa a chytil jeho dlaň do tej svojej.

"Ďakujem Ni a sľubujem, že odteraz ak budem mať s niekým alebo niečím problém, tak pôjdem hneď za tebou a porozprávame sa."

"Znie mi to trocha povedome," uchechtol som sa. Na Zaynovej tvári sa objavil nádherný úsmev.

"Už to bude asi pravidlo a my sa nikdy nepoučíme," zasmial sa a stisol mi silnejšie ruku.

"Ale mali by sme. Kvôli Rose," hneď, čo som to vyslovil som si zahryzol do pery a čakal na jeho reakciu.

"Počkaj...chceš povedať, že budeme mať dievčatko?" Jeho oči žiarili šťastím. No ja som len prikývol a ani som sa nestihol pohnúť a bol som vtiahnutý do silného objatia. "Budeme mať malú princeznu!" šepol s radosťou v hlase a odtiahol sa. Naše pery boli od seba len pár centimetrov a ja som priam až umieral túžbou pobozkať ho. "Milujem ťa Ni, tak veľmi," šepol a usmial sa.

"Aj ja teba." Zayn to vzal ako signál a konečne spojil naše pery.

V ten moment som sa cítil šťastný ako ešte nikdy, aj keď sme boli v starom, polorozpadnutom motely na konci sveta. V tú chvíľu som mal všetko, čo som potreboval a na ničom inom mi viac nezáležalo.

***

Ahoj!

Po dlhšej dobe je tu ďalší dielik, tak ja dúfam, že sa vám páčil a bude, rada za vote či koment s názorom. ☺☺

Už nás čaká len epilóg a to bude definitívny koniec tejto poviedky. Pokusím sa ho pridať niekedy budúci týždeň, dúfam, že sa podarí. ☺

P.S. Ospravedlňujem sa za chyby.

Love, K.