Our sunshine/ Ziall/ Book 2 ✔

Three

„Gratulujeme kámo!" Marcel pobúchal Zeeho po ramene a usmial sa na mňa.

„Ďakujeme," odvetil Zayn so šťastným úsmevom, no ja som sa len nervózne pomrvil a viac sa k nemu pritúlil. „Čo je zlatíčko?" otočil sa ku mne.

„Necítim sa dobre. Asi to bude tým obedom," pousmial som sa a prijal ďalšiu gratuláciu.

„Chceš si ísť odpočinúť?"

„Nie!" prerušil som ho. „Budem v pohode. Len nech už to máme za sebou," prikývol, no videl som, že sa mu to nepáčilo.

Ešte ďalšiu polhodinu sme prijímali gratulácie a darčeky a keď som si myslel, že sa to už konečne skončilo, objavila sa vedľa nás osoba, ktorú som tu vôbec nečakal.

„Ahojte. Gratulujem vám!" s úsmevom mi podal darček, ale keď si všimol Zaynov nahnevaný výraz trocha od nás poodstúpil.

„Ďakujeme," venoval som mu úsmev, no Zayn mi silno stisol ruku, a tak som radšej stíchol a zahryzol si do pery.

„Kto ho pozval?"

„Zee, nekaz to prosím," otočil som si ho k sebe a pohladil ho po líci.

„Keď ja ho tak nenávidím, ani neviem prečo," povzdychol si a otočil sa.

„Vlastne pozval ma Louis a neprišiel som len tak. Viete, no keďže váš byt sa prerába a vy teraz žijete s Harrym a Louisom, tak som vám len chcel oznámiť, že sa tam uvidíme. Trocha sa v New Yorku zdržím," žmurkol na nás a stratil sa niekam.

Po pravde mi nevadilo, že tu je. Bol milý a aj keď s ním bol problém, teda Zayn s ním mal problém, mne neprekážal. No som zvedavý ako to teraz bude, keď budeme v jednom byte šiesti. Trocha chaotické, ale ja dúfam, že ten náš bude čoskoro obývateľný.

I keď musím priznať, že sa mi na ňom zdalo niečo divné. Bol cítiť trocha inak, než alfa. No možno sa mýlim, veď je tu predsa veľký zmätok a rôzna zmes vôní.

„Tuším, že bol posledný," povzdychol som si a objal svoju alfu okolo trupu. Zhlboka som sa nadýchol jeho vône, aby ma aspoň trocha upokojila, no drobec sa rozhodol protestovať. Bolestne som zaskučal a stisol Zaynovu košeľu.

„Zlato?" snažil sa ma od seba odtiahnúť, no ja som sa ho držal ako kliešť, tak ma dvihol na ruky a posadil sa so mnou na najbližšiu stoličku. „Máš bolesti?" nedokázal som hovoriť, tak som len prikývol a snažil sa to nevnímať. „Zavolám Jakeovi? Možno to chce len nejaké tabletky-"

„Nie, to prejde," precedil som pomedzi zuby a zaboril si hlavu do jeho krku.

„Nechcem, aby sa ti niečo stalo Ni."

„Nestane, neboj," pousmial som sa a opäť naň pozrel. Zee mi venoval malý úsmev a začal jemne hladiť moje bruško. Trvalo to len pár minút a cítil som sa omnoho lepšie. Zvykol som si, že ma Rose takto občas potrápi, ale vraj to nie je nič vážne a nemusím sa báť.

„Už dobre?" opýtal sa ma, keď si všimol, že sa už len usmievam a hrám sa s prstami na jeho ruke. Prikývol som a venoval mu malú pusu. Usmial sa a pohladil ma po líci. „Nechceš si ísť zatancovať?" v jeho očkách sa objavili iskričky, na čo som musel prikývnuť.

Opatrne ma zo seba zložil, preplietol si so mnou prsty na ruke a ťahal ma niekam na parket. Do stredu, aby som bol presný. Nerád som bol stredobodom pozornosti, a preto som sklopil zrak k našim rukám. No dlho mi to nevydržalo, pretože som na brade ucítil jemný dotyk, a tak som otvoril oči hľadiac do prekrásnych karamelových očiek mojej lásky.

„Nehanbi sa. Dnešok je celý o nás. Ostatných si nevšímaj, dobre?" prikývol som a nechal ho obmotať mi ruky okolo pásu. Automatický som svoje spojil za jeho krkom a natisol sa čo najbližšie k nemu. Akoby mi mal snáď niekam utiecť.

Práve hrala pieseň z Hriešneho tanca, ktorý som videl snáď tisíc krát a stále to nebolo dosť. Miloval som ako sa na konci prostredníctvom piesne k nej prihovára. Je to tak krásne. Akoby tá pieseň vyjadrovala celý ich príbeh.

Nechával som sa unášať a užíval si jeho blízkosť, dych na mojom krku a teplé dlane na mojom tele. Cítil som sa šťastne a nedokázal som ani len pomyslieť na zlé veci. Kedykoľvek som na niečo také začal myslieť, stačilo mi otvoriť oči a uvidel som dve karamelky pozerajúce na mňa s láskou a to bolo to jediné čo som kedy potreboval. Potreboval som jeho, jeho lásku.

„I've had the time of my life," šepol, keď som na neho hľadel. Venoval som mu úsmev a zaboril prsty do jeho vždy perfektne upravených vlasov. „No I never felt like this before," šepkal spolu s ním a ja som nedokázal udržať slzy. „Yes I swear it's the truth. And I owe it all to you," na konci sa usmial a ja som to už nevydržal a vášnivo ho pobozkal. Zee začal ihneď spolupracovať, rukami skĺzol na môj zadok, čo spôsobilo, že som mu vzdychol do pier a tým otvoril cestu jeho jazyku. Postavil som sa na špičky a pritiahol si ho ešte viac na seba, ak sa to dalo. Moja nálada sa takmer ihneď zmenila a túžil som po ňom. Bez problémov by som z neho strhal všetko oblečenie rovno na tomto parkete, ale neviem či by to bolo vhodné. „Poďme do izby!" šepol a než som stihol čokoľvek povedať, už ma ťahal dovnútra.

Zatiahol ma do výťahu a len čo sa za nami zatvorili dvere, bol som pritlačený na stenu a jeho pery si surovo privlastnili tie moje. Vzdychal som ako o život, ale bolo mi to úplne jedno. Nedokázal som sa sústrediť na nič iné, než jeho ruky blúdiace po celom mojom tele a pery sajúce citlivé miestečko na mojom krku.

V nohaviciach som mal už dosť nepríjemný problém a Zee na tom nebol inak. Len čo výťah zacinkal, vydvihol si ma na ruky, ja som mu obmotal nohy okolo pásu a nechal sa bozkávať. Počas cesty sme zhodili pár vecí, ale Zeemu to bolo jedno. Pri dverách našej izby, ma na ne tvrdo prirazil a za neustáleho bozkávania hľadal vo vrecku kľúče, ktoré po chvíli našiel a len čo sa dvere otvorili, bol som na silu hodený na posteľ. Možno by sa niekomu zdalo takéto zaobchádzanie tvrdé, no mňa to len vzrušovalo viac. Zee sa vrátil zamknúť dvere a po ceste zo seba zhadzoval nepotrebné oblečenie.

Vyštveral sa na posteľ už bez košele a musím uznať, že nikdy som tak veľmi netúžil zaryť svoje nechty do tej pekelne opálenej pokožky ako teraz. Jeho pery lapili tie moje a jedným pohybom rúk mi roztrhol košeľu na dva veľké kusy, ktoré potom odhodil niekam preč a jediným kúskom oblečenia boli naše nohavice, ktoré po pár minútach taktiež ležali na zemi.

„Zlato, tak veľmi si ťa chcem vziať tvrdo a bolestne!" zavrčal a zahryzol sa do ranky na mojom krku. Len to mi spôsobilo tak veľkú slasť, že som sa celý prehol v chrbte s hlasným vzdychom. „Kurva!" zanadával a silno stisol môj zadok.

„T-Tak si ma vezmi. Prosím!"

***

Tak a tu to stopneme :D, aby tu bolo nejaké to napätie! :D

Tak čo si zatiaľ myslíte o tomto príbehu? viem je skoro sa to pýtať, ale naozaj ma to zaujíma. Poslednú dobu nejako nemám múzu, tak snáď sa vám časť páčila.

Btw. Prepáčte za meškanie, nemala som čas cez víkend. :)

P.S. Ospravedlňujem sa za chyby.

All the love

Kristin