Zabudnutá

Strach

Zadržala som dych. Snažila som sa aby som nevydala ani hláska... Počula som jeho kroky. To ako svojimi nohami drvil každú jednu vetvičku zo stromu, na ktorú narazil. "Ja viem, že tu niekde si. Neboj sa ja ti neublížia. Kluďne vylez a porozprávame sa." Sa zbláznil? S žiadnym divným úchylom sa rozprávať nebudem. Keď bol už dosť blízko snažila som sa preliezť na druhý konár aby ma nebolo vidieť. Rukou som sa chytila menšieho konára ale ten nebol dostatočne silný a odlomil sa. Popri tom som si poškrabala ruku a začala mi tiecť krv. Od bolesti som sykla a to som robiť nemala.
"Aaaa... Čo to cítim? Žeby krv? Takže si niekde blízko. Volal som sa podobrom ale už ma to nebaví. Zastal rovno podomnou. "Viem, že si tu." V tom momente ako to dopovedal sa pozrel mojím smerom. Zoširoka sa usmial. Pomaly sa priblížil k stromu a začal vyliezať. Čím rýchlejšie som sa snažila opačnou stranou dostať preč tým bol on bližšie ku mne. Nič iné ako skočiť dolu mi neostávalo . Pozrela som sa dole. Bolo to ešte dobrých 7 alebo 8 metrov. Pozrela som sa na toho muža chýbali už len 3 metre od toho aby ma chytil. Bez rozmýšľania som sa vrhla vpred. Ako som padala na zem počula som za sebou vrčanie.
Dopad na zem bol tvrdý a bolestivý. Teda, až príliš bolestivý. Cítila som pálčivú bolesť. Obzrela som si všetky časti môjho tela a nakoniec som sa zastavila pri mojej pravej nohe. Rifle som mala celé od krvi a z nohy mi trčal drevený konár. Začali sa mi triasť ruky. Podomnou sa trošku zatriasla zem. Otočila som sa a stál tam ten muž. Bol vysoký, tmavé čierne vlasy a tmavo hnedé oči. Zabodával do mňa pohľad. "Tak mám rád takéto slečny. Je to zábava niekoho naháňať." Hystericky sa zasmial. Pomaly som sa posúvala od neho preč len tak ako mi to dovolila noha. Pozrela som sa na útočníka. Vytiahol spoza chrbta nôž. Zrazu po ňom skočil nejaký vlk. Skrčila som sa a snažila schovať aj keď nemám kam. Počula som bolestný krik a trhanie kože.
Nakoniec sa objavil predomnou obrovský biely vlk. Mal modré oči a okolo papule krv. Pomaly sa blížil ku mne. Nikdy som nečakala, že skončím takto.
Bála som sa. A stále sa blížil.
Už bol celkom pri mne.