Rosemary

1.

Je smutné, keď umrie niekto mladý. Smutnejšie je však vedomie, že vedel do čoho ide, keď sa rozhodol hodiť sa smrti rovno do náruče.

Poznáte to, keď ste úplne bezbranní voči niečomu a neviete prísť na kĺb tomu, ako to zastaviť. Vaša myseľ je pohltená myšlienkou len na to jedno. Nech už je to čokoľvek. U niektorých je to sex, drogy či alkohol, ale u mňa? U mňa je to ona. Jej meno je Rosemary. Najkrajšie meno zo všetkých. Zamiloval som sa do jej mena rovnako tak ako aj do nej celej. Každý jej malý detail sa mi zapáčil, ale teraz tu nie je. Odišla, odletela. Je z nej len prach. Sú z nej len spomienky. Niektoré sú dobré, ale iné by som najradšej vymazal. Poznáte to. Spomienky na dátum jej smrti, spomienky na čas, na miesto.. spomienky na smrť.

Je hrozné, keď viete, že ste to mohli byť vy, ale nechali ste ju odísť samú. Mohli ste byť kľudne spolu, ale vy ste si vybrali takto. Nech je to rozhodnutie akokoľvek zlé, musíte ho zniesť. Vstrebať ho spolu s bolesťou. Nechať to tak. Veď predsa to tak malo byť, či nie? To sa už nedozvieš. Odpovede sú stratené.

Pomaly som sa postavil z gauča, pričom koža, ktorou bol pokrytý po mojom pohybe divne zaprasakala. Ignoroval som nezvyčajný zvuk a podišiel som k menšiemu baru mojej obývačky. Posadil som sa na barovú stoličku a do pohára som si nalial škótsku whiskey. Celý obsah pohárika som si vylial do hrdla a znudene som sa pozrel pred seba.

Najradšej som spomínal na naše začiatky. Vždy som dúfal, že príde niekto, kto mi ponúkne planétku. Nečakal som to, keď sa z malej planétky stala celá galaxia. Chcel som tak málo, ale dostal som tak veľa. Urobila ma bohatým. Nie v peniazoch, ale v láske. Bol som tým opitý podobne ako som opitý teraz týmto nechutným nápojom. Chcel som planétku a dostal som ich asi milión. Nedalo sa to rátať počtom bozkov alebo merať počtom skutkov. Dávala mi veľa. A je preč. Preč.

,,Si ty normálny? Čo tým chceš získať? Otravu alkoholom alebo čo?"

Už z diaľky som spoznal ten hlas. Elien. Moja sladká Elien. Opilo som sa zasmial nad nezmyslom, ktorý vyslovila. Tak veľmi mi ju pripomínala.

,,Čo ak?" odvážne som sa k nej na stoličke otočil, pričom som v ruke znova držal naplnený pohár.

,,Ak sa chceš dostať do nemocnice, tak stačí povedať. Som si istá, že moja päsť ťa tam hravo dotiahne," nevinne sa na mňa usmiala.

Pretočil som nad ňou očami a chystal som sa znova sa napiť tekutiny, ktorá už tiekla aj v mojich žilách, keď v tom sa môj pohárik stratil. Zmizol.

Hnusne som sa na ňu pozrel. Nestihol som nič povedať a jej šikovné ruky už obsah pohára vyliali. Siahol som po flaške na barovom pulte, ale tá bola zrazu odložená na svojom mieste. Mračil som sa. Chcel som viac piť. Chcel som zabudnúť.

,,Musíme sa im pomstiť. Nina a Dimitrij získali čo chceli. Získali jej smrť a ty to, dúfam, nechceš nechať len tak."

,,Celý ten čas si predstavujem, ako tú štetku zaškrtím," zašomral som si pre seba, ,,a urobím to. A tomu chujovi vyrežem jazyk. Alebo mu odrežem gule. Áno, presne. Bez gulí bude trpieť. Bude ho to bolieť."

Naozaj som zvažoval, akým spôsobom ich pripravím o život. Vzali mi lásku môjho života. Ich život je asi na rovnakej váhe, nie?

,,Viem, že túžiš po pomste, Jayden. To mi všetci. A urobíme to. Možno nemáme viac ľudí ako oni, ale rozhodne máme viac rozumu," prehlásila Elien a zaprela sa rukami pri mojom tele.

Len som sa zasmial. Bol som naozaj opitý. Ani som nevnímal či mi vôbec niečo hovorí.

Pozrel som sa na ňu. Jej pohľad sa mi vôbec nepáčil. Mračila sa. Hľadela na mňa prísne. Takmer mi pripomínala mamu. Nedalo mi to a musel som jej mračenie napodobniť. Nahlas som sa zasmial, za čo som si od nej zaslúžil facku. Urazene som sa pohladil po mojom boľavom líci a zavrčal som. Vedel som však, že sa jej bojím viac než ona mňa.

,,Nech si do zajtra triezvy, inak tých faciek dostaneš viac, Jayden," s touto vetou opustila miestosť. Posledné, čo som počul bolo buchnutie dverí. Pomaly som sa premiestil naspäť na gauč, kde som v tej chvíli zaspal.

Ahojte. Spoločne s Janae177 sa hlásime s novým príbehom. Budeme rady za vaše komentáre, budeme vďaka tomu vedieť či sa nám oplatí písať ďalej alebo nie. Pretože úspešnosť Vypadni, Clain! je veľmi veľká, dúfame, že nás budete podporovať rovnako tu ako aj tam. Časti budeme pridávať minimálne raz za týždeň, ale záleží to od počtu votes pri kapitolách, takže ako na úvod?
Za 5 votes pridáme ďalšiu. Ak by ste náhodou čakali na novú kapitolu dlho, ospravedlňjeme sa, ale nie vždy máme čas na písanie a tak. Každopádne vopred ďakujeme za podporu, ale aj za kritiku.
Budeme taktiež rady, keď pod kapitoly napíšete komentár s hodnotením. Ďakujeme.

-bbyy39 a Janae177.