Rosemary

2.

Občas by som si prial zistiť dôvody, prečo vlastne to spravila. Nemusela sa nechať dobrovoľne zabiť. Mohli sme to premyslieť, mohli sme byť spolu naďalej. Rosemary vôbec nemusela byť mŕtva. Stačilo pár slov, jeden plán. Ochránili by sme ju mali by sme ju tu stále. Boli by sme spolu. Milovali by sme sa. Možno by sa nám podarilo dostať si ich ľudí pod naše krídlo. Mohla by ruskej mafii šéfovať Elien alebo dokonca Rosemary sama. Mohli sme byť šťastní. Nič z toho sa, žiaľ, nestane.

Opäť som pri nej. Opäť som pri tej noci, opäť si predstavujem, aké pre ňu muselo byť padať. Aké pre ňu muselo byť dopadnúť. Jedna guľka. Stačil jeden pohyb a mohla sa zachrániť.

Nesmiem ju obviňovať, nesmiem na ňu myslieť. Musím sa pohnúť ďalej.

Musím sa im pomstiť.

Otvoril som notebook a stlačil som tlačidlo pre jeho zapnutie. Sledoval som, ako sa pomaly čierna obrazovka rozsvieti a po pár sekundách sa predo mnou týčilo moje pozadie. Bol som na ňom s ňou. Nenechal som sa však rozptylovať a rozklikol som ikonku pre prehliadač. Prečítal som si nepotrebné informácie na internete až som sa nakoniec prihlásil na svoju e-mailovú adresu. Nezaujímavé správy mi chodili takmer každú chvíľu. Väčšina z nich bola obyčajný spam, možno tak pár vecí od mojich zamestnancov a nič. Chystal som sa zmazať celú schránku, keď mi znova naskočili nové e-maily. Boli tri. To, čo ma na nich zaujalo nebolo zo začiatku nič iné, ako ich názov.

Predmet: Rosemary

Klamal by som, ak by som povedal, že moje srdce nevynechalo úder.

Meno odosieľatela bolo z nejakého neznámeho dôvodu, pre mňa až príliš známe.

Odosielateľ: r.s.lewis@gmail.com

Bola to jej e-mailová adresa. Niekto z nich sa na ňu musel dostať. Chce sa hrať a ja plánujem hrať čestne. Otvoril som prvý e-mail, ktorého prílohou bolo video. Rozklikol som ho.

,,Elien!" zvolal som, keď sa video spustilo.

,,Kurva, Elien, rýchlo!" zakričal som na ňu a to sa jej telo už presúvalo ku mne. Mala na sebe len béžovú osušku. Zrejme som ju vyrušil. Podišla ku mne.

,,Čo sa deje?" prehovorila neisto a postavila sa za mňa.

,,O-oni.. poslali mi toto. Bože, Elien, veď to je ona. Toto jej spravili. Určite je to ona," chrlil som zo seba slová jedno za druhým. Znelo to nezrozumiteľne a taktiež som sa zakoktával.

Pustil som to video. Znova a znova. Prehrával som si ho dookola. Predstavoval som si bolesť, ktorú cítila. Pozoroval som jej pery. Hoci to bol obyčajný záznam z kamerového systému, videl som, ako otvorila pery. Prehovorila. Boli to jej posledné slová. Dal som si to na USB a rýchlo som vstal. Nenechal som Elien nič povedať.

Z vešiaka som schmatol čierny kabát, vhodný do dnešného zamračeného počasia a prehrabol som si vlasy. Nepozastavoval som sa nad oblečením, ktoré mám na sebe a ani nad tým, že zo mňa zrejme stále sálala vôňa alkoholu, ktorý taktiež stále putoval v mojej krvi. Vzal som si kľúče od auta a najvyššou povolenou rýchlosťou som opustil našu ulicu.

Nechal som sa unášať spokojnosťou nad rýchlou jazdou. Ani som sa nenazdal a zastavil som pri starom, polorozpadnutom skladisku, kde sme sídlili. Vošiel som dnu starými dverami a potom som pomocou odtlačku svojho prstu otvoril bezpečnostné dvere. Mávol som do kamery, ktorou dávali pozor na to, kto vstúpil. Dvere sa ihneď otvorili a po prejdení dlhej chodby som vošiel do miestnosti s počítačmi. Všetci sa mi slušne pozdravili, no miesto toho, aby som sa im odzdravil som len sebavedome prešiel pomedzi nich s cieľom za dverami. Bez zaklopania som vstúpil dnu. Ja som tu predsa ten nadriadený, nie ktokoľvek z nich. Zamračil som sa, keď som pohľadom prešiel po miestnosti a nikde ho nenašiel. Zavrčal som a naštvane som si sadol pred počítač, do ktorého som zasunul USB a čakal som, kým sa mi načítajú všetky súbory, ktoré na ňom boli nahraté.

Do miestosti konečne vstúpil on.

,,Kde sa akože flákaš?" prehovoril som prísnym hlasom.

,,Bol som sa najesť," narozdiel odo mňa, on bol úplne kľudný. Ja som sa ukľudniť nevedel. Miesto toho som vstal a rukou som ukázal na stoličku, aby si tam okamžite sadol.

,,A neskúšaj moju trpezlivosť," zavrčal som.

Matias si ihneď sadol a pretočil nado mnou očami. Keby som tak nepotreboval jeho pomoc, spravil by som mu pár nemalých modrín.

,,Čo s tým?" pozrel sa na obrazovku a do ruky chytil počítačovú myš.

,,Potrebujem zvýšiť jas, kontrast a lepšie zaostrenie. Taktiež potrebujem lepšiu kvalitu zvuku. Potrebujem počuť jej slová. Je mi jedno, ako to urobíš, ale kurva, Matias. Do večera to potrebujem mať."

,,Uvidím čo sa s tým dá robiť," v kľude vydýchol. Chcel by som byť tak pokojný ako on.

Pozrel som sa na neho a všimol som si, ako ťažko prehltol.

,,Čo?" vyštekol som.

,,T-to je Rose?" spýtal sa neisto.

,,Si snáď slepý?" buchol som päsťou do stola a naštvane som odkráčal z miestnosti.

Musel som byť chvíľu sám, preto som vyšľapal na tretie poschodie a odtlačkom som odomkol stenu, z ktorej som si vzal zbraň, slúchadlá a ochranné okuliare. Postavil som sa pred terč a nasadil si to. Natiahol som ruky so zbraňou pred seba a vystrelil som. Bolo to tak silné, no mňa to ukľudňovalo. Potreboval som viac nábojov, viac kľudu. Vedel som, že ma to ukľudní. Svoj účel to hravo splnilo.

Cítil som jej ruky okolo môjho pásu. Musel som brucho stiahnuť, pri príjemnom šteklení spôsobenom jemným pohybom jej prstov. Cítil som zimomriavky na svojom tele, ktoré ju prosili o to, aby sa ma dotýkala viac, no miesto toho, aby pokračovala sa jej ruka oddialila od môjho tela.

,,Naučíš ma to?" prehovorila, keď všetko utíchlo. Len som jemne prikývol a podal som pomôcky potrebné na ochranu aj jej.

,,Ďakujem," pípla. Vždy bývala taká tichá.

Nabil som zbraň a chytil som ju za bok stál som tesne za ňou. Cítil som na sebe celé jej telo. Presne som si vedel predstaviť, ako sa v tejto chvíli mohla červenať.

Podal som jej zbraň, ktorú pevne chytila do rúk. Jemne sa jej od nervozity triasli. Zvládal som to prvýkrát o veľa horšie ako ona dnes. Zdala sa mi tak nebojácna.

,,Vystri ruky," rozkázal som jej a ona to hneď splnila.

Lepšie som jej ruky vystrel, zdvihol a chvíľu pridržal. Keď som jej ich pustil, stála dokonale. Ako keby v tom bola profesionálka.

Postavil som sa lepšie a pridržiaval som si ju natesno pri sebe. Chcel som, aby ma pri tom cítila, aby vedela, že stojím hneď za ňou a aby sa upokojila. Darilo sa mi to. Vystrelila. Potom znova. Triafala terč. Usmial som sa a rozhodol som sa ju trochu rozptýliť. Pobozkal som ju na krk. Zachvela sa, ale nenechala sa rušiť. Až keď vystrielala zásobník. Pustila zbraň na zem a otočila sa ku mne. Pobozkal som ju. Bozkával som ju dlho a nenásytne.

Tak veľmi mi chýbala.

Janae177