Ja a on? Skoro vždy!

KOLOTOČ A ZVRACANIE ŽIVOTA

Z pohľadu Torna

To sa teda podarilo! Keď ma tá krava Činčila prevalcovala, vytrhla mi jej vlasmi môj odznak podpísaný od Žralibora, ktorý som dostal, keď sme sa stretli. Mal som ho na sebe, lebo tajný klub Jebčíčkovcov mal schôdzu v školníkovej dielni, kde nikto nechodí. 
A tá krava sa ku mne prirúti, pripučí ma a ešte mi ukradne ten odznak!!

Bolo mi blbé jej povedať,že má ten odznak vo vlasoch a bol som taký nasraný,že by som to ani nedokázal, takže som ju len násilne drbol do skriniek,že jej ho vytrhnem.
Musel som byť opatrný, lebo keby mi ho poškriabe, psychicky by som sa zrútil. Keď už som jej chcel zakryť tvár rukou a odznak vyslobodiť z jeho hára, zvrieskla po mne,že ju chcem znásilniť a zdrhla..
💢

S myšlienkami,že začnem hrať Blue Whore (modrú k*rvu) prídem domov a sadnem si za jedálenský stôl zo zlata.

,,Ďakujem.'' Poďakujem mame, keď predo mňa položí obed pozostávajúci z kaviáru, jednorožcových potratov a omáčky obsahujúcej malé kúsky diamantov. Druhý chod sú pštrosie miešané vajíčka a ako dezert sa mama pokúsila o želé. Vypadá to však ako staré prepichnuté prsné silikóny v zelenej farbe.

,,Ako bolo v klube Jebčíčkárov, ty buzerantský gádžo?" Opýta sa ma otec a dá si dolu z krku desať zlatých reťazí.
,,Ako vždy."

💢
Keď som sa dopchal obedom , vybehol som do mojej izby, ktorá skôr vypadá ako samostaný byt.
Pri vodnej posteli leží minichladnička , na stene mám tri telky, playstation 4 pro, poličky plné hier, dva počítače a každý ma tri najväčšie obrazovky, vlastný záchod, tri jabĺčkové notebooky , päť jabĺčkových mobilov a tri podprsenky od báb môjho brata.

Jedna vec je však najimpozantnejšia. Dvere od jednej z Gucci skríň.  Vyzerajú ako obyčajné dvere od skrine, ale keď do nich vojdete , ocitnete sa v raji.
Malá miestnosť s rádiom, jabĺčkovým notebookom, stolom a koženým kreslom.  Na notebooku je pripevnená web kamera.

Tu skypujem so Žraliborom Jebčíkom! A práve preto stena, na ktorú webka nedovidí je celá oblepená jeho fotkami. Na jednej stene je dokonca aj primotnovaná vitrína zo skla a osvietená tromi svetlami. Tam sú veci, ktorých sa Žralík dotkol.

  💢  

Cez otvorené skriňové dvere vošiel do miestnosti náš domáci  krokodíl Mc Diggy BoI. Je to super krokodíl , len občas na mňa zaútočí a zožerie mi nejakú vec. Od ponožiek, domácich úloh (robím si srandu, nerobím si domáce) až po škrečkov, ktorých som mal. Presne ako teraz. 

Schmatne do obrej papule nohu od koženého kresla a uteká preč. Ja sa zrútim aj s kreslom na zem. To ma však nezastaví a ako Bolt za ním utekám. 

,,Mc Diggy Bol! Ty sk*rvený kus kabelky! Vráť sa , lebo si z teba spravím kabát!" 
Tá šupinatá potvora sa chcela odplaviť záchodom niekam do mindže, ale našťastie som ho schmatol za chvost a tresol ho na dlážku. Po polhodinovom boji z jeho žalúdku vytiahnem pozostatky kresla. 
,,Špina jedna!" Kopnem ho a vyjdem z kúpeľne. 

,,To si sa tam bil alebo si mal záchodový problém?!" Uškŕňa sa na mňa Crysiak a pozrie na kus čudne vypadajúcej hnedej veci (kresla) v mojej ruke. 
,,No..." zavrčím a idem naspäť do izby. 

Keby môžem, tak mu ten zrovnám ten jeho dokonalý ksicht. Keby si tam nekydá make- upu ako hnoju nebol by vôbec pekný. 

  💢💢

Vojdem do izby a vrátim sa do Žralíkovej svätine. Čo asi urobí Činčila so Žralíkovým odznakom? Takýmito myšlienkami som ešte dlho zamestnával moju hlavu. 

Tieto myšlienky sa dajú odohnať jedinou činnosťou. Jesť zelené silikóny, ktoré uvarila mamka a počúvať Žralíka. 

Keď sa zotmie a ja  dojem tretie kilo tej zelenej veci, za zvuku Žralíkovej hudby idem do kúpeľne a bez ohľadu na to, či sa tam Crysiak sprchuje, vypustím svoj obsah žalúdka do záchoda.

Takéto dni sa u mňa opakovali každý deň. 

Kolotoč a zvracanie života...

No tento deň sa niečím odlišoval. Musím zaspať bez Žralíkovho odznaku... Neviem ho vypustiť z hlavy, ani keď som už dávno ležím v posteli a snažím sa zaspať..