The boy who change everything

5.

V noci som sa zobudila na hrozný sen. Neviem čo s ním. Bol o tom že sme s Dávidom iši do New Yorku ale ako sme išli na letisko tak sme mali autohaváriu. Ja som mala zlomenú ruku a keď som prišla za Dávidom tiekla mu krv z hlavy. Hneď som vedela čo mám robiť. Chodila som na zdravotný krúžok takže základy mám. No a tak som zastavil krvácanie a zistila pulz. Nemal. Začala som resu... a zavolala záchranku. Za asi 5 minút prišla no mne sa to zdalo nekonečne dlho. Keď prišli povedali že som úžasná že som ho resuscitovala no bohužiaľ zomrel. Na to som sa už zobudila. Keď som vyšla s postele a zašla do kúpeľne zakopla som o niečo. Respektívne niekoho. Vtedy som si uvedomila že u mňa sú Tayler a Lukáš. Iba som sa ospravedlnila a zašla do kúpeľne. Tam som sa pozrela do zrkadla. Zistila som že som urevaná a spotená. Zobrala som si nové pyžamo a prezliekla si ho. Ľahla som si do postele a snažila zaspať. No márne. Veď po takomto sne sa nedá zaspať. Tak som si vzala mobil a pozrela sociálne siete. Vtom maniekto chytil za nohu. Jemne som skríkla a zistila som že je to Tayler.

,,Prečo nespíš?"

A tak som mu to povedala. Objal ma a povedal že je to len sen a nemám si ho brať k srdcu. Potom sme sa roprávali až do rána a nakoniec vstal aj Lukáš. Prvé čo ironicky povedal bolo:,,No Emmka vidím že si ma už vymenila."a pobozkal ma. Tayler o všetkom vedel takže mu to bolo jedno. Potom sme išli v pyžame do kuchyne na raňajky. Tam nás už čakali lievance a nachystaný javorový sirup,lesné ovocie a šľahačka. Mňaaaaaam. Milujem tieto raňajky. Po tejto ťažkej noci mi dobre padli. No škoda že bol pondelok. Takže sme sa museli ponáhľať aby sme stihli autobus. Rýchlo sme sa najedli a obliekli. Potom sme už ja a Lukáš išli na bus a Tayler išiel do školy peši lebo má školu hneď za rohom. Vďaka Bohu stihli sme to a nastúpili do autobusu. Autobus bol preplnený a bolo voľné len 1 miesto. Lukáš povedal:,,Emma ja si sadnem a ty si sadneš na mňa dobre?"a usmial sa. A tak som poslúchla a sadla som si naňho. Ďalšiu zástavku nasadla do busu nejaká baba. Pozrela sa na Lukáša a on nejako znervóznel. Nevedela som kdo to je ale Lukáša som mala rada takže som mu povedala že vpredu sa uvoľnilo miesto takže ak chce môžeme ísť tam no on iba podráždene povedal:
,,Nie chcem byť tu tak už buď ticho."
Bola som veľmi prekvapená a aj nahnevaná.

,,Zato že ti niečo prebehlo hlavou nemusíš byť hnusný."

Ako som to povedala tak som sa zdvihla a išla na to voľné miesto.

,,Emmka nechoď. Ja som to tak nemyslel."

To som počula za sebou. Možno by som sa aj vrátila ale nenechám si skákať po hlave. Po dlhej dobe som sa tešila že už idem vystupovať. Pozriem sa na Lukáša. Usmeje sa no bola som nahnevaná a tak som rýchlo vystúpila. A k tomu všetkému ani Lia nebola v škole a mal prísť niekto nový do našej triedy.

Keď som vošla do triedy tak som si sadla do inej lavice lebo Maťo s Erikom ram sedeli. Bola to posledná lavica a sedela som sama. Keď zazvonilo vošla učiteľka a za ňou išiel chalan. Bol vysoký. Vlasy mal upravené a vyčesané.

,,Dobré ráno deti. Ako iste viete dnes mal prísť nový žiak do našej triedy. Máme ho tu."pozrela na toho chlapca a dopovedala:no predstav sa nám."
A tak spustil.

,,Takže ahojte. Som Marko a mám 17 a býval som v New Yorku. Ale narodil som sa tu. "
Možno by aj pokračoval no učiteľka ho stopla.
,,No dobre. To by stačilo. Sadni si? No kde si sadneš? Aha Emma je voľná. Tak choď do zadnej lavice prosím"

No super. Dnes mám nie len blbý deň ale aj nového spolusediaceho. Pomyslela som si. A tak si ku mne sadol a hneď mi vystrel jeho ruku a povedal:,,Ahoj som Marko ale to už si zrejme počula.'' Zasmiala som sa lebo mi to prišlo ako celkom dobrý vtip. ,,Áno poznám tvoje meno a zrejme aj ty moje keďže ma učiteľka predstavila už vtedy eď si si ku mne sadal.'' Usmial sa. Po Lukášovi mal ten najkrajší úsmev. Ach ten Lukáš keby sa nesprával dnes ako debil. Naša prvá hodina prebehla celkom rýchlo ako aj celý deň. Keď sa skončila posledná hodina a zvonilo rozbehla som sa ku skrinke. Už som bola prezutá a odchádzla som keď ma zrazu zastavil Marko. ,,Nezájdeme niekde." Pozrela som sa naňho celkom divne a hned na to povedal:,,Nie aby si to brala tak že ťa chcem pozvať na rande. I keď s takou babou ako ty bousom išiel rád." Pri poslednej vete som sa usmiala a povedala:,,Možno niekedy nabudúce. Teraz musím okamžite zavolať frajerovi a brat príde pre mňa. Prepáč." Potom som odišla. Hneď volám Lukášovi. Už dvakrát ma zrušil. Na ten tretí som už ani nevolala. A tak som napísala SMS.

Emma(E): Ty prečo nedvíhaš ten debilný mobil??
Lukáš(L): Prepáč ale teraz s tebou volať nechcem lebo viem že na mňa nahúkaš. Prepáč že som sa dnes správal ako debil ale dôvod sa ani nepýtaj lebo ti ho nenapíšem.
(E) :,,A to mi teraz akože nepoviš ja ti odpustím a všetko bude ok. Ak áno tak to sa mýliš. Neodpustím.
(L): Nevieš čitať napísal som že ti to nenapíšem. Povedať ti to som nenesoomen a nemám problém ti to povedať laska.
(E):Takže mi to povieš?
(L):Áno ale len osobne.
(E):Dobre tak dnes o 16 v Starbuckse.
(L):Ako povieš budem tam na minutu presne.
(E): No to som zvedavá.