Som EMMA . Mám 16 rokov. Chodím do 1. ročníka na Strednej Škole. Mám brata. Volá sa DÁVID a je o 2 roky starší odo mňa. Moja najlepšia kamarátka sa volá Lia a má 16 rokov tiež. Jej meno sa píše inaķ lebo je z Anglicka. Môj dá sa povedať druhý brat s...
Stojím pred školou a čakám na Dávida, ktorý mi sľúbil, že po mňa príde. Už už som bola rozhodnutá, že pôjdem domov pešo keď vidím ako si môj dokonalý braček spokojne kráča so svojím kamarátom Jakubom. Čo by nebol problém, keby tam nečakám na Dávida tak dlho, pretože Jakub je fakt fajn chalan, ktorý kedysi k nám chodil ako na klavír, no teraz už k nám nechodieva tak často. Keď ma Dado zbadal, akoby mu doplo, že mi niečo sľúbil, no pokračoval v ceste akoby sa nič nestalo. Akoby som naňho nečakala 45 minút.
,,Dávid, keby korunovali debilov, tak ty si kráľ!!!"zakričím naňho čo najhlasnejšie.
Jeho výraz tváre sa razom zmenil. Neznášal, keď ho niekto strápňoval na verejnosti. A na svoju obhajobu som nemohla povedať ani to, že to nikto nepočul lebo, stačilo sa pozrieť na Jakuba a jeho pobavený výraz tváre a hneď som vedela, že čo to spôsobilo.
„Ahoj, ja som zabudol na teba tak trošku a šiel som tuto s Jakubom do posilky."
Skoro som sa udusila smiechom. Dado a cvičiť??????? HA-HA-HA. A tak ma potom odviezol domov, kde som neprestávala chytať ten záchvat. Veď len predstav, že by Dávid cvičil bola smiešna. Dávid nebol typ človeka, ktorý by chodil do posilky. Mal síce super postavu, ktorú by obdivovala nie jedna baba, pretože cez leto chodí behať, plávať a iné športy, ktoré sa dali v lete robiť. No dobrovoľne ísť do posilky, to naňho nesedelo. Toto je on:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Ale ja a Dávid sme síce vlastnosťami rovnaký, no výzorovo vypadáme úplne inak. Ja mám narozdiel od neho špinavo-blond blond vlasy a modré oči. Toto som ja:
Oops! This image does not follow our content guidelines. To continue publishing, please remove it or upload a different image.
Sme celkom rozdielny. No ale to je teraz jedno. Prišla som domov, prezliekla sa a zavolala som Lukášovi. Volala som mu asi 3-krát, no nedvíhal a tak som sa vykašlala na to. Zavrela som sa do izby a chcela som plakať, zato, že sa na mňa vykašlal. No ako som si ľahla do postele, už som aj spala. Zobudila som sa asi o 2 hodiny na to. A bolo to celkom vystrašujúce zobudenie, lebo pri mne ležal Lukáš.
,,Čo tu robíš!?"mierne som vykríkla. Veď mi nedvíhal mobil a ja som zaspala. Tam sa to končí, Lukáš sa tam nespomínal predsa. Asi mu musel otvoriť ocino alebo mamina. Mám v tom chaos.
,,Prišiel som ti vysvetliť to nedorozumenie, čo sa odohralo. Je mi to veľmi ľúto. Nechcel som na teba vyskočiť. Ty za to nemôžeš. "vravel to s úplným kľudom akoby sa nič nestalo.
,,Tak čakám na vysvetlenie. Počúvam!"vravela som to s väčším krikom, lebo na nahneval ten kľud v jeho hlase.
,,Bolo to preto lebo sa v tom autobuse objavila moja bývalka s mojím najlepším kamarátom a oblizovali sa tam. A keď ma zbadala usmiala sa a ešte k tomu mi aj nechutne zakývala a ja som dostal také nervy ako nikdy predtým. Jednoducho si tam bola pri mne a ja som si vybil zlosť na tebe. Je mi to ľúto. A možno ma nepochopíš ale ja som ťa vážne nechcel zneužiť, nachnevať či inak ti ublížiť. Jednoducho si bola na správnom mieste v nesprávnom čase. Prepáč."
Zostala som tam nehybne stáť a nevedela som čo povedať. Asi som nechcela ani nič povedať, lebo som nemala čo. To ako sa ku mne zachoval ho neospravedlňuje to, že na mňa vyskočil, no pravda je, že ho ľúbim a chcem mu odpusiť no nechcem to chlapcovi urobiť také jednoduché.
Táaak konečne ďalšia časť po dlhej pauze na svete. Dfam, že sa páči a budemrada ak zahlasujete či naoíšete kometár ako sa vám páči táto časť alebo nepáči
