V jednoduchom drevenom dome sa stretlo niekoľko mužov. Stáli okolo stredne veľkého stola. Všetci boli po zuby ozbrojení a tváre im skrývali kapucne.
Bol medzi nimi i ten záhadný muž. Čiernu kapucňu teraz vymenil za tmavo modrú a mal aj plášť rovnakej farby. Tvorili totiž jeden kus látky.
,,Darren." ozval sa najstarší z mužov.
Muž v tmavo modrej kapucni zdvihol svoj pohľad a očami prešiel po všetkých mužoch v miestnosti a skončil až na najstaršom z nich, ktorý bol niečo ako vodca.
,,Úloha splnená." aj napriek kapucni bolo vidieť úsmev na tvári vodcu. Spokojne pokýval hlavou a svoj pohľad presunul na muža stojaceho vedľa neho.
,,Pablo." muž vedľa neho položil na stôl nejaké papiere a posunul ich k vodcovi.
,,Zdvojnásobili všetky hliadky a dali im povolenie zabíjať podozrivých." sklonil hlavu po vyslovení tejto správy. Všetky oči sa upreli na vodcu, ktorý si opravoval bielu kapucňu. Nemal k nej žiadny plášť, a tak boli všetky jeho zbrane na očiach. Nevyzeral, že by ho správa prekvapila či pobúrila. Predsa len je to normálny postup.
,,Ešte niečo?" muž stojaci vedľa muža v tmavo modrej kapucni prikývol na súhlas a pokračoval.
,,Vyslali nejakú hliadku, ktorá kontroluje všetky mestá. Povráva sa, že je medzi nimi žena, ktorá dokáže čítať myšlienky." táto správa vyvolala medzi mužmi búrlivú debatu. Tá žena by mohla predstavovať nebezpečenstvo prezradenia ich spoločenstva a ich plánov.
Vodcu však táto správa nepobúrila. Pokojne stál a čakal, kým sa aj ostatní utíšia.
,,Dávam ti teda za úlohu zistiť o tej žene čo najviac. Ak sú chýry pravdivé, zabi ju." povedal s mrazivým pokojom v hlase. Táto úloha bola ťažká. Zahŕňala veľké riziko odhalenia spoločenstva. Vkladal do Pabla veľkú dôveru.
Takto to pokračovalo kým sa nedostali k predposlednému mužovi. Ten svoju úlohu nesplnil.
,,Ako to, že si zlyhal? Videli ťa?" pýtal sa karhavým hlasom muž v bielej kapucni.
,,Myslím, že ma nevideli. Zajtra to opäť skúsim, a už nesklamem."
,,To by som ti radil." venoval mu posledný pohľad a následne sa vzpriamil do svojej plnej výšky a začal.
,,Bratia, robíte veľkú službu pre naše spoločenstvo. Naša chvíľa sa blíži. Buďte trpezliví." všetci sa poberali na odchod, vrátane muža v tmavo modrej kapucni. Toho však vodca zastavil a pomalým krokom sa pobral na opačnú stranu ako išli muži. Mužovi v tmavo modrej kapucni teda neostávalo iné, než ho nasledovať.
,,Tvoj otec na teba musí byť hrdý Darren." začal pomaly muž v bielej kapucni.
,,Kam tým narážate?" nedal sa Darren a opravil si tmavo modrý plášť na pleciach.
,,Pre teba mám špeciálnu úlohu. Pôjdeš do západného zámku v Kibbete a zabiješ dcéru kráľa Henryhca VII., princeznú Issabell. Daj si ale pozor. V ich zámku sú ľudia praeditus. Nenechaj sa chytiť a splň úlohu. Máš na to týždeň." s týmito slovami odišiel.
Muža v tmavo modrej kapucni to nepotešilo. Neľahká úloha mohla zničiť všetku česť, ktorú jeho otec pre rodinu získal. Hoc už ostali len oni dvaja, neplánoval urobiť otcovi hanbu.
Ešte toho dňa zasvätil otca do svojej úlohy. Zobral si len nutné veci, čiže len zbrane a peniaze. Zo stajne si vzal najrýchlejšieho koňa a pred západom slnka vyrazil na nie veľmi dlhú cestu do kráľovstva, z ktorého sa len pred pár hodinami vrátil. Chcel to mať čo najskôr z krku, aby sa mohol aspoň chvíľu venovať svojmu otcovi.
