My good horrible life

38. diel... Toto mi nerob

Opäť mám vďaka vám úžasnú náladu :D 13 votes a 3 komentáre za jeden deň ?!

Ste úžasné a rozhodla som sa, že každú časť budem niekomu z čitateliek venovať  (za komentáre atď) 

To znamená, že túto časť  venujem lubke26 za jej krásne aj keď stručné komentáre. Ďakujem ti :*

Harry

Sedím tu už asi 7 hodín a vôbec som nespal. Všetci odišli okolo 22:00 a od vtedy sem raz za hodinu príde sestrička skontrolovať Suzin stav. Hovorila mi, že by už nemali byť žiadne komplikácie, to jediné ma potešilo. Suz má celkom modernú izbu a tak som sa ani nenudil. Je tu telka aj pohodlný gauč, na ktorom práve sedím.  

Postavil som sa a prešiel som k oknu. Vonku bola tma a ulice boli prázdne. Iba zopár ľudí niekde išlo. A zahliadol som aj nejakú postaršiu pani ako venčí psa. Kto do pekla venčí psa o tretej ráno? Pokrútil som nad tým hlavou a sadol som si na stoličku vedľa Suz. Jej ruku som zobral do tej mojej. Stále bola veľmi studená. Zapozeral som sa na jej krásnu tvár. Vlasy jej lemovali bledú tvár a celkovo vyzerala nezdravo. 

Keď si len pomyslím čo všetko som jej spôsobil . Ľudia ju kvôli mne urážali a odsudzovali ju. Ona to najprv zvládala. No zložilo ju klamstvo, ktoré vyšlo z mojich úst. Bolo to najväčšie klamstvo aké som kedy vyslovil. Povedal sopm, že ju nemilujem. No ja dobre viem, že je to hovadina. Všetky pocity, ktoré som k nej cítil boli pravdivé. Aj láska, ktorú som je vyznal bola pravdivá. Láska k nej zaplavila celé moje srdce a vždy keď som ju uvidel, počul alebo na ňu len pomyslel ochromila aj moju myseľ. Pri nej som nebol schopný normálne myslieť. Pri nej som myslel len na ňu. Moje srdce patrilo a vždy bude patriť iba jej.

Susan

Videla som iba tmu. No zrazu ma niečo akoby začalo ťahať a ja som sa pohla. Pomaly sa začalo rozjasňovať a ja som sa ocitla v bielej nekonečnej ploche. Nikde nebolo nikoho. Toto je nebo? Alebo cesta do pekla? Rozmýšľala som kde sa asi nachádzam no na nič normálne som neprišla.

Ľahla som si na zem a zatvorila som oči. Tu mám aspoň od každého pokoj. Nikto ma tu neuráža ani nekritizuje. No som zvedavá ako dlho tu budem. Čo je asi tak teraz s mojim telom? Asi ma už našli. V hlave som si premietala scenáre toho, ako ľudia budú reagovať na moju smrť.

Katty s Perrie budú plakať. Oni jediné ma mali radi. Rodičia iba prídu na môj pohreb a potom si v kľude budú žiť život bezomňa. Sú na to zvyknutý. Myslím si, že Michaelovi ma bude ľúto, no aj tak o mne nič jeho frajerke nepovie. El s Dan a chalanom to bude tiež ľúto, ale myslím si, že iba kúštiček. No možno budú zlomyselný a budú hovoriť, že si za to môžem sama. Celý svet si o mne bude myslieť, že som vyšinutá a preto som skočila z tej budovy. A potom je tu osobitná kategória. Harry. On a Taylor budú od šťastia skákať a vískať. Som si istá, že odteraz budú šťastný až do smrti. 

Cítim ako mo po tvári steká slza. Uvedomila som si, že jediný ľudia, ktorým budem chýbať sú Perrie a Katty, možno aj Zayn. Môj život bol na nič. Nikto ma nemal v láske a popri tom som nikomu nič neurobila. Aj keď Taylor vadilo už len to, že žijem. 

Postavila som sa a kráčala som nevedno kam. No stále sa nič nemenilo. Aspoň, že tu nie je tma. 

V diaľke sa niečo hýbalo. Upriamila som tam zrak. Kráčala ku mna silueta. Postupne som rozoznala kto to je. Je to Harry. Jeho vlasy mal ako vždy vyčesané do hora. On bol dokonalý. Jeho telo, tvár, vlasy, hlas. Všetko čo sa týkalo jeho bolo dokonalé a navždy bude. Kráčal ku mne ladným krokom a zastal tesne pri mne.

Zadívala som sa do jeho nádherných smaragdových očí. Usmial sa na mňa. Pristúpil ku mne o krok bližšie a chytil mi ruky.

"Chýbala si mi Suz." Povedal mi a jemne ma objal. Vdýchla som jeho vôňu. Sviežna ale elegantá zároveň, samozrejme neodolateľná.

" Čo tu robíš Harry?" Spýtala som sa ho a jemne som sa odtiahla.

" Ja nie som Harry, ani jeho duša. Som niečo ako výplod tvojej fantázie, ktorú momentálne nemôžeš ovládať." Odpovedal mi na otázku a ja som sa pousmiala.

"Ale si tak skutočný." Pošepla som a znovu som očami prebehla po jeho tele.

Pritiahol si ma bližšie a ja som ucítila jeho pery na mojich. Boli ako ozajstné. Dokonca som pocítila aj ten pocit, ktorý zažívam keď som s Harrym. V bruchu som pocítila krídla miliónov motýlov. Som si istá, že ak by som teraz mala srdce bilo by ako splašené. Bozk som mu opätovala. Jeho pery boli ako vyrobené pre mňa. Plné, jemné no zároveň vášnivé.

Po chvíli sme prestali a pozrela som sa do Harryho očí. Zľakla som sa. Celé jeho oči boli čierne, zlé. Ustúpila som o tri kroky do zadu. Na tvári mal zlomyselný úškľabok. Zapozeral sa niekam za mňa a ja som sa otočila aby som videla čo tam je. 

V dialke som zahliadla druhú siluetu. Blížila sa k nám a ja som konečne mohla rozoznať kto to je. Je to Taylor. Na tvári mala zlomyselný úšklabok, presne ako Harry. 

Prešla po pri mne a tak som sa otočila naspäť. Usmiala sa na Harryho a objala ho okolo pásu. 

"Čo čimíš, štetka? Žiarliš?" Povedala. Keď ma urazila akoby ma zasiahla menšia tlaková vlna. Zapotácala som sa. 

Nie, nie, nie. Nemôžem tomu uveriť. To ma ide urážať ešte aj tu?

" To si tam dole nemohla počúvať tu pravdu?" Spýtal sa ma Harry.

"Akú pravdu?" Nechápala som ho.

" To, že si štetka. Že si škaredá a bezcenná. Nikomu tam dole nechýbaš. " Povedal a mňa zasiahli tri ďalšie tlakové vlny a už som spadla na zem. Z očí mi tiekli slzy. Nechcem tu byť. 

Harry sa na mňa zákerne usmial a potom sa nahol k Taylor. Začal ju vášnivo bozkávať. Cítila som bolesť a z toho pohľadu sa mi zahmlievalo pred očami. Harry sa od Talyor odtiahol a povedal jej slová, ktoré ešte pred mesiacom patrili mne.

"Milujem ťa." Celá som sa zvalila na zem a cítila som sa byť vyčerpaná. Zahmlievalo sa mi pred očami a za chvíľu som opäť videla iba tmu.

Harry

Stále som sedel pri Suz a jej ruka ležala v mojej. Stále som neodtrhol oči od jej krásnej tváre. 

Vyrušilo má súvislé pípanie jedného z prístrojov. Bol to kardiograf. Na malej obrazovke bola vodorovná čiara. Viem, čo to znamená.

" Nie, toto  mi nerob." Povedal som a začal som panikáriť. Do izby vtrhli doktory a sestra.

"Odstúpte od nej." Povedal mi Suzin doktor a ja som okamžite odstúpil o tri kroky.

Začali jej dávať elektrošoky. Jej bezvládne telo sa mikalo pod náporom elektrického prúdu. A ja som bol ako obarený.

Veď hovorili, že je stabilizovaná a bude v poriadku.

Preber sa, preber sa, toto mi nemôžeš urobiť.

Nebojte baby, ďalšiu časť sa už prebudí :) Dúfam :P

Prosím komentujte a hlasujte. Chúďa Suz :( 

Ďalšiu časť pridám v stredu ale iba pod podmienkou, že tu bude +14 votes a +3 komentáre

COMMENT AND VOTES :*

-R