My good horrible life

43.diel... Cítim iba tvoju voňavku

"Cítiš ku mne ešte niečo?" Opýtal sa ma Harry a ja som sa na ňho šokovane pozrela.Táto otázka ma fakt zaskočila a ja sama na ňu neviem odpovedať. Cítim k Harrymu ešte niečo? Moje srdce šepkalo, že áno no mozog doslova kričal nie. Čo by sa stalo ak by som poslúchla srdce? Neviem či by som vedela Harrymu veriť a mať ho rada tak ako predtým. A tak samozrejme vyhral môj sprostý mozog.

"Prepáč Harry ale jediné čo tu cítim je tvoja voňavka." Keď som to povedala moje srdce začalo nariekať, no mne to nevadilo ,keďže už som zvyknutá. Naopak mozog skákal od radosti. Mala som zvláštne pocity. Cítila som bolesť a hnev na samu seba, že som mu to takto povedala ale aj spokojnosť, a tak som vedela, že takto to má byť.

No Harrymu sa dali jeho pocity čítať z tváre. Bol smutný, sklamaný ale čo ma prekvapilo bolo, že je nahnevaný. Ruky zaťal v päste a zaťal sánku. Vyzeral kúsok strašidelne a ja som si ho hneď predstavila ako upíra, ktorý chce zo mňa vysať krv. Lákava predstava.

No váťme sa späť k veci. Prečo je na mňa Harry nahnevaný? Mohol to čakať potom čo mi urobil. Asi si myslel, že so mnou strávi deň, ktorý sa mi mimochodom páčil a ja sa mu hneď hodím okolo krku. No to je na omyle.  V minulosti som to urobila. Keď ma podviedol jednoducho som mu hneď odpustila. No tento krát mu takú radosť neurobím. Nechcem byť iba jedna z jeho hlúpych frajeriek, ktoré odkopol.

"Čo si čakal? Že sa ti hneď hodím okolo krku? A načo to chceš vôbec vedieť?" Obsypala som Harryho otázkami.

"To nie je tvoja starosť." Odsekol a nahnevane odkráčal do nemocnice. Zmätene som sa pozerala ako odchádza. To ma tu iba tak nechá sedieť na vozíku? Ako sa dostanem do nemocnice?

No jednu vec naozaj nechápem. Prečo sa na mňa tak hnevá? Mal by sa hnevať sám na seba. On za to môže, že ho nechcem. A k tomu mi neodpovedal na otázky. Prečo sa ma to pýtal? Aj keby som mu povedala, že ho veľmi milujem nič by sa nestalo, len by sa mi po prípade vysmial. On ma nemiluje a dal mi to dosť najavo. No až teraz som si uvedomila, že týmto si nesom tak istá. Predsa len je tu ten bozk. Nikdy som si nenamýšľala, že ma nejaký chalan miluje, mám na to nízke sebavedomie. No teraz si niesom istá. Pri spomienke na "nočný bozk" som sa pousmiala. Časť zo mňa chcelo cítiť Harryho pery na mojich.

Zo zasnívania ma prerušil niečí hlas.

"Nepotrebujete niečo?" Bola to sestrička. Až teraz mi došlo ako blbo som musela vyzerať, keď som tu iba tak sedela v na vozíku v strede chodníka a usmievala som sa. 

"Vlastne áno. Pomohli by ste mi dostať sa na izbu?" Nervózne som povedala. Sestrička sa usmiala.

" Pravdaže. Aké máte číslo izby? " Opýtala sa ma.

" 418" Povedala som jej a za chvíľu som bola v izbe. Sestrička mi pomohla ľahnúť si a potom odišla. V izbe vládlo ticho a ja som sa nudila. Kde asi tak odišiel Harry? 

Pustila som si telku a zvyšok dňa som pozerala dokumentárne filmy o zvieratách. Dokonca som aj plakala keď tam jeden lev zabil malé levíčatko iba preto aby sa mohol vyspať s jeho mamou. Chlapi. Všetci su rovnaký. Vyspia sa s tebou a potom ťa odkopnú alebo na teba niečo narafičia aby si ty vyzerala ako tá zlá. 

Na obed a večer mi doniesli jedlo ale veľa som nezjedla. Vonku už bola tma a mňa bolel zadok z toho ležania. Pokúsila som sa postaviť a podarilo sa mi to aj s menšími bolesťami. Prešla som k oknu a pozerala som sa na nočný Londýn.

Už 3 týždne mi naši nevolali. Asi sa za mňa hanbia. Vždy som im bola ukradnutá. Mysleli si, že sa dobre učím a som slušné dievča, čo by cigaretu nikdy nechytilo do ruky. Áno bola som taká. No časy sa zmenili a oni to zjavne nezaregistrovali. Musel to byť pre nich šok, keď sa o mne z telky a to priamo od Harryho dozvedeli toľko vecí. So slzami v očiach som sa presunula naspäť do postele, zhasla som a snažila som sa zaspať. 

Harry

Z nemocnice som vyletel ako víchor. Všetko sa posralo. Hnevám sa a to veľmi. Hnevám sa na Suz, že ma surovo odmietla ale hlavne sa hnevám na seba. To ja som to všetko pokazil. Zničil som si život. 

Nasadol som do mojej audini, ktorou som prišiel. Hnal som sa do centra no zastavil som v jednej z kolón. V pruhu vedľa mňa bola malá medzera do ktorj by sa moje auto zmestilo. Prešiel som cez malú medzeru medzi autami. Ľudia za mnou začali trúbiť a chlapík, ktorý stál za mnou mal nervy.

"Čo si to dovoluješ ? Tam som stál ja. Kokot." Zakričal. Tak on ma nazval kokot?! Mal som chuť vyliezť z auta a rozkopať mu jeho šrotku. No neurobil som to. Stiahol som okienko a jednoducho som mu ukázal fakera. Vtedy sa kolóna konečne pohla.

***

Sedím v mojom obľúbenom bare a okolo mňa sa ozýva hudba. Je tu celkom plno no mne to nevadí. Jediné čo chcem je alkohol. Chcem proste vypnúť a na nič nemyslieť. Niektorý ľudia mi dokonca hovoria, že začínam byť závislí. Nechápem ich. Čo je na tom keď sa človek raz alebo dvakrát do týždňa poiriadne spije? Mne to vyhovuje a nemienim s tým skončiť, aj keď viem ako mi to ničí zdravie. 

Nalial som do seba prvý pohárik a pocítil som pálivú chuť v mojom hrdle.Presne toto potrebujem.

Objednal som si ďalsí a ďalsí a konečne sa cítim uvoľnene. Nemyslím na starosti a smejem sa na všetkom čo mi povie barman. Vedľa mňa si prisadla blondínka v mjom veku. Usmial som sa na ňu.

"Čau kočka." Povedal som jej hoci práve toto som povedať nechcel. Zvodne sa na mňa usmiala a dali sme sa do reči. 

Pomedzi rozprávanie a smiech som do seba neustále lial alkohol. Tá blondínka je sexi aj keď na Suz nemá. Pri pomyslení na Suz v spodnom prádle som začal byť nadržaný. No čo, som chlap.

Zo zamyslenia ma vytrhla blondínka, ktorá sa postavila a niekam ma ťahala. Veľmi dobre viem čo chce robiť.

PREPÁČTE že som celý týždeň nepridala žiadnu časť. Nemala som ani jeden deň voľno a fakt ma to mrzí. Normálne som z toho mala nervy.

Čo si myslíte o tejto časti? Čo asi tak Harrynko urobí? :) Prosím komentujte a píšte svoje názory na tento príbeh.

VOTES AND COMMENTS :*

-R