Nygmobblepot [15+]

Časť 2

Nazbieral všetku odvahu. Nadýchol sa, vydýchol a už išiel stlačiť spúšť. Zrazu počul akoby sa niekto z veľkým nádychom vynoril z vody.
Otvoril oči a neveriacky pozeral.
"Edwarde....NIE..NEROB TO!" Zakričal Oswald a pritom vykašliaval vodu.
Ed len z otvorenými ústami pozeral.
"O-Oswalde? Ty..žiješ?" Koktal a stále mal zbraň namierenú ku spánku.
Oswald ho chytil za ruku a odtiahol mu hlaveň od hlavy.
"Toto už nebudeš potrebovať Ede." Usmial sa Oswald a odhodil zbraň do vody.
Nygma stále kľačal z otvorenými ústami pozeral na Oswalda.
"Ehm Ede...bol by som rád keby si mi pomohol z tej vody...dnes nie je ideálne počasie na kúpanie."
Ed sa konečne spamätal a podal Oswaldovy ruku.
"Ja..nemôžem tomu uveriť. A-akoto že nie si mŕtvy? Ako sa ti podarilo prežiť?" Ed dával otázku za otázkou bez nadýchnutia.
"Čo kedy sme išli domov a porozprávame sa o tom v teple. Naozaj mi nie je najteplejšie."
"J-jasné." Neprotestoval Ed, ale predtým ako sa stihol postaviť ho Oswald silno objal. Tentoraz objatie opätoval a bolo to to najkrajšie čo v živote zažil. Až teraz si uvedomil že Oswalda má naozaj rád viac ako len najlepšieho kamaráta.
______________________________________
U OSWALDA DOMA
-----------------------------------------------------------
"Oswalde? Už si hotový?" Zaklopal Ed na dvere od kúpeľne.
"Ehm no skoro áno, ale poslúž si Ede." Ozval sa Oswaldov hlas.
"No...myslím že nato ešte nie som úplne pripravený. Eh..počkám radšej v obývačke." Odpovedal rozpačitým hlasom a celý červený odišiel.
"Škoda." povedal si Oswald sám pre seba.

Keď Oswald prišiel do obývačky videl Eda ako sedí v kresle a pozerá do krbu.
"Ede?"
"Len si prisadni. Máme si čo povedať." Povedal Ed bez toho aby sa len otočil.
Oswald prišiel ku kreslu ktoré bolo hneď vedľa Eda.
"Môžeš začať Oswalde. Počúvam." Povedal a stále pozeral do krbu a hypnotizoval praskajúci oheň.
"Neviem kde začať..."
"Ako sa ti dopekla podarilo prežiť?" Skočil mu do reči Ed.
"Bol by si radšej keby som bol mŕtvy?"
"Možno hej." Zaklamal Ed.
"Ede to by som ti nezjedol ani vo sne. Prečo by si si inak chcel vystreliť mozog?" Zasmial sa Oswald a všimol si ako Edovy stekajú slzy po tvári.
"Ani nevieš ako som rád že si prežil. Že som ťa nezabil a že si tu teraz so mnou." Rozplakal sa a vložil si hlavu do dlaní.
Oswald sa nato nemohol už dlhšie pozerať. Podišiel k Edovy a silno ho objal.
"Som tu Ede, a ani nevieš aký som šťastný že tu teraz môžem byť s tebou."