Nygmobblepot [15+]

Časť 16

Ležali vedľa seba a pozerali do stropu.

"Takto to nepôjde ďalej." Povedal Oswald a zasmial sa.

"Čo sa ti nepáčilo?"
Spýtal sa Ed.

"O to nejde."
Odpovedal, otočil hlavou tak že pozeral na Eda a pokračoval.
"Takto to každý deň to nepôjde."

Ed sa pri odpovedi musel zasmiať.
"Chápem to. Ale ako inak chceš tráviť cele dni zatvorený so mnou v jednej miestnosti?"
Znova sa zasmial a tiež otočil hlavou tak aby videl Oswalda.

"Netušil som že sa takto rozjedeš."
Povedal Oswald.

"Láska je samé prekvapenie."
Povedal ironicky a ruku si položil na srdce.

"Hm ty romantik."
Tento krát zavtipkoval Oswald, chytil poštár a šmaril ho Edovy do tváre.
"Priami zásah." Povedal si spokojne a znova pozeral na strop.

"Toto ste prehnali pán Penguin!"
Povedal Ed a snažil sa byť vážny no nešlo mu to. Otočil sa k Oswaldovy chrbtom a hral urazeného.

"Ou tak pán Nygma sa teraz bude hrať na urazeného? Tak schválne kto vydrží dlhšie."
Odpovedal Oswald a tiež sa odvrátil od Eda.

Po minúte "trucovania" Ed po Oswaldovy šmaril poštár.

"Ed!" Zľakol sa Oswald.

"Ah, sladká pomsta."
Povedal spokojne a usmial sa.

"Dobre, koniec trucovania!"
Povedal Oswald.

"Poď ku mne."
Zavelil Ed a ľahol si na bok.
Oswald sa posunul k Edovy a ľahol si tesne vedľa Eda a Ed ho objal.

"Takže čo by si chcel robiť?"
Spýtal sa Ed.
Oswald sa zamyslel.
"Nemám tušenie."

"Čo tak naplánovať tú poms..."
Začal Ed ale Oswald ho zastavil.

"Vieš čo hovoril doktor, musíš odpočívať!"
Povedal Oswald ustarostene.

"Ale toto už preháňaš! Nemôžem celé dne a týždne ležať a nič nerobiť."
Kričal Ed.

"Fajn Ed, nečerti sa. Hlavne kľud!"
Upokojoval ho Oswald.

"Prečo sa mi zdá, akoby si nechcel aby som sa Barbari a tým dvom pomstil?"
Spýtal sa Ed zamyslene.

"Tak to nie je Ed len..."
Odmlčal sa a sčervenal.
"...mám o teba strach. Bojím sa že ti zasa niečo spravia a bojím sa že tento krát také šťastie nebudeš mať a zabijú ťa."
Dokončil a na náznak zlosti zaťal zuby.

"Hodne mňa podceňuješ Ozzy. Stalo sa to prvý a ver mi že aj posledný raz čo si niečo také na mňa skúsili. Viac sa im to nepodarí a vieš prečo?"

Oswald sa mu len pozrel do očí čakajúc na odpoveď.
"Pretože mám teba. A to je to čo ma napĺňa, to čo ma robí silným a štastný človekom. Ty mi dodávaš silu a presvedčenie že všetko dopadne tak ako má. A to tak že zaplatia za to čo spravili."
Dopovedal, usmial sa na Oswalda milým pohľadom a pobozkal ho na čelo tak že si Oswalda pritiahol ešte viac k sebe.

"Aká irónia..."
Povedal Oswald.
"A-ako to myslíš?"
Zakoktal Edward a pozeral nechápavým pohľadom.

"Najprv sa ma pokúsiš zabiť, postrelíš ma a hodíš do vody. A teraz mi tady vyznávaš lásku."
Zabrblal Oswald.

"Ozzy ja už naozaj neviem ako ti mám povedať a dokázať že ma to mrzí!"
Povedal Edward a v očiach mu prúdil smútok a ľútosť.

"To bol vtip Ed. Vieš že som to tak nemyslel. Vieš že ťa ľúbim a už mi to nemusíš nijako dokazovať."
Povedal a objal Eda okolo krku.

"Mimochodom."
Povedal a rukou nahmatal poštár ktorý ležal za Edwardom. Pevne ho chytil a znova ním šľahol  Eda do tváre.
"Je to 2:1 pre mňa láska."
Dopovedal a vyplazil mu jazyk.
"Auu"
Ed sa chytil sa nos a chystal sa dať Oswaldovy ďalšiu ranu no v tom zazvonil telefón.

"Kto by to mohol byť?"
Spýtal sa Oswald keď Ed išiel k telefónu.
"Nemám tušenie."
Odpovedal, mykol plecom a zdvihol telefón.

"Ahoj Edíku"
Ozvalo sa zo slúchadla.
Ed hneď vedel komu hlas z druhej strany telefónu patrí.
"Ahoj Barbara." Povzdychol Ed.