Nygmobblepot [15+]

Časť 9

Oswald nereagoval. Sedel na vozíku so zvesenou hlavou a zaviazanými očami. Ed si všimol červené rany na zápästiach. Určite vnikli pri boji vyviaznuť zo zovretia policajných pút ktorými bol k vozíku pripútaný.

"Oswald! Oswald preber sa...!" Zakričal Ed.
"Prosím..." Dodal ale už šepkal, oči mu zaplnili slzy.

"To sú slzy?" Zasmiala sa Barbara a pokračovala.
"Oh Ed, myslela som ti že máš tvrdšiu povahu. No pozrime sa na to! Stačí dať pár rán kamarátovi a Nygma je krotkí ako psík." Dopovedala a po miestnosti sa rozľahol smiech troch ľudí.

"Ak sa Ozzy nepreberie budete toho ľutovať!"

"Počula som správne? Ozzy? Waaau takže je to pravda!" Zapišťala a otočila sa k Butchovy.
"Hovorila som to, si mojím dlžníkom Butch." Zasmiala sa a otočila späť k Edovy.
"Dobre teda, určite vieš že tu nie sme pre nič za nič. Určite si čakal že si ťa nájdem." Usmiala sa.

"Už sa konečne dozviem, čo od nás chceš?" Šepol Ed.
"Jasné pán nedočkavý..." nedopovedala pretože ju prerušil hlboký nádych. Oswald sa prebudil.

"Ozzy! Si v poriadku?" Spýtal sa Ed ktorému odľahlo ale zároveň mal strach.
Neodpovedal. Jeho ruky sa triasli, vyzeral dezorientovane a so stále zaviazanímy očami začal mykal najprv hlavou, a potom celým telom.
Triasol sa ako po zásahu elektrickým prúdom.

"Butch, daj mu dole tú šatku z očí." Zavelila Barbara a Butch poslušne poslúchol.
Pomaly odviazal šatku pod ktorou sa však neskrývali Oswaldove oči.
Edward od hrôzy ani nedýchal.

"Č-čo ste mu to spravili? A-ako ste sa opovážili spraviť niečo také odporné?!" Kričal Ed bez toho aby sa nadýchol.

"Veď to nie je až tak zlé." Začala Barbara ale Ed ju prerušil.
"Nie je to tak zlé? Preboha vy ste mu zobrali oči! Čo vás viedlo k tomuto ohavnému činu? Toto si nezaslúžil!"

"Ed! Ty nechápeš situáciu. Ty by si nám mal poďakovať." Povedala Barbara a nahla sa k Edovy tak, že sa tvárami takmer dotýkali.
"Mal by si nám byť vďačný že sme spravili to, čo sa tebe nepodarilo. Ty si ho donútil trpieť psychicky, my sme ho donútili trpieť fyzicky. Zabil tvoju lásku, zabudol si?" Dodala Barbara stále nahnutá k Edovej tvári.

"Okolnosti sa zmenili Barbara! Ja som Oswaldovy odpustil." Šepol Ed pred Barbarinou tvárou.
"Počuješ Oswald? Odpúšťam ti!" Tento krát zakričal a otočil sa k Oswaldovy.

"Tieto sladké rečičky si nechajte na niekedy inokedy. Teda, ak sa toho minimálne jeden dožije." Zasmiala sa ironicky Barbara.

"Dobre teda začneme sa hrať."
Povedala Barbara a tlesla rukami.

"Butch mohol by si z Tabithou priniesť naše zariadenie?" Zavelila a pohodlne si sadla na jej kreslo.

Zatiaľ čo Butch a Tabitha odišli do vedľajšej miestnosti, Ed sa snažil naviazať aspoň malý kontakt z Oswaldom.

"Oswald!" Šepol.
Oswald nereagoval.
"Oswald odpusť mi to, mali sme odísť skôr a nič takéto by sa nestalo. Je mi to tak ľúto." Dopovedal a rozplakal sa. Oswald stále nereagoval. Iba sedel, triasol sa a sem tam sa mykol.

Medzitým Tabitha z Butchom priviezli pomôcky na hru.
Ed presne tušil čo sa bude diať.