Nygmobblepot [15+]

Časť 14

"Ed! Konečne, už som sa nemohol dočkať kedy...."
Začal Oswald ale Ed ho prerušil bozkom.
"Tak hrozne si mi chýbal Ozzy. Som tak rád že si v poriadku."
Povedal a objal ho.
"Ty mne tiež Ed. Neboj už je dobre."
Povedal Oswald stále v objatí.

Keď vošli dovnútra voňala tam čerstvo uvarená káva. Sadli si za stôl, pili kávu a pozerali na seba. Usmievali sa jeden na druhého no v tom Ed prerušil ticho.

"Tak? Čo sa tam stalo?"

"No. Ako začať."
Zamyslel sa Oswald.

"Čo tak od začiatku, alebo nie čo tak začať odtiaľ čo som odpadol?"
Hovoril pomaly plný zvedavosti a vzteku.

"Použili Karloa!"
Vykríkol Oswald.

"Karloa? Basila Karloa?"
Neveriacky krútil hlavou Ed z pootvorenými ústami.

"Áno. Toho muža z Inadian Hill, ktorý sa vie transformovať. Jedno z monštier Huga Strangea...."

"Viem kto je Basil Karlo!"
Zakričal Ed.

Oswald pokračoval.
"Vedeli že nedovolíš aby elektrina zasiahla "mňa" a nezostávalo ti nič iné okrem toho aby si sa dobrovoľne obetoval. Bohvie čo by bolo so mnou keby som nezasiahol a ty by si to neprežil. Nemohol som to dopustiť."

"Viac počuť nepotrebujem. Mám dosť dôvodov sa im pomstiť, a ani jeden ich nechať ísť. Budú trpieť, všetci traja zaplatia zato čo spravili."

"Jasné Ed. Zaplatia za všetko tvoje utrpenie."
Usmial sa Oswald a chytil Eda za ruku.
"Za naše utrpenie."
Opravil ho Ed a úsmev opätoval.  Pozrel sa mu do očí v ktorých bol vztek ale aj štastie že sú obaja v poriadku.

"Ale v prvom rade sa musíš zotaviť. Máš oslabené srdce a nemôžem ťa nechať aby si sa stresoval."
Pokračoval Oswald ustarostene.

"Jasné Ozzy. Aspoň budeme mať dosť času pre seba, a neskôr môžeme začať plánovať pomstu."
Diabolsky sa usmial Ed.

"Áno to môžme, ale teraz šup do postele Ed!"
Zavelil Oswald a ukázal smerom na Edovu posteľ.

"Sám?"
Spýtal sa Ed a spravil na Oswalda psie oči.

"Ty si mi naozaj chýbal Ed."
Usmial sa.
Úsmev bol tentoraz plný spokojnosti, šťastia a hlavne bol úprimný.

Ed si ľahol a Oswald vedľa neho.
Priblížili sa k sebe a Ed Oswalda zozadu objal.

Chvíľu ležali v objatí, no zachvílu Ed prerušil ticho.
"Vieš čo je zlaté Ozzy?"

"Čo Ed?"
Spýtal sa Oswald a pritúlil sa ešte viac k Edovy.

"Presne tady, na tejto posteli som liečil ja teba, a teraz tu liečiš ty mňa."
Usmial sa Ed.

"Nie Ed. Vtedy to vôbec nebolo také zlaté ako teraz."
Zasmial sa Oswald.

"Otoč sa!"
Povedal Ed.

Oswald sa otočil tak, že bol len pár centimetrov od Edovej tváre.
Chvíľu sa pozerali do oči a začali sa bozkávať.
Oswald sa pritúlil k Edovy, Ed ho pevne objal a pritiahol si ho k sebe.
Po chvíli v takomto objatí zaspali.

Ráno Eda prebudil lúč vychádzajúceho slnka. Uvedomil si, že stále drží Oswalda pritiahnutého k sebe.
Z úsmevom pozoroval Oswalda ako spí. Nemohol sa prestať usmievať, bol tak šťastný.

"Ako môžem spať keď ma stále pozoruješ."
Povedal Oswald a pootvoril jedno oko.

"Prepáč Ozzy, nechcel som ťa zobudiť."
Povedal rozpačito Ed.

Oswald ho pobozkal.
Znova sa pritúlil k Edovy a znova zaspali.