OutLight /POZASTAVENÉ/

1. Kapitola

Z pohľadu Samanthy Jackson:

,,Nemocnica v Hellingli. Peklo v samotnom názve. Ale je to vôbec pravda? Je pravda to, že na všetkých pacientov vykonávali bolestivé pokusy? Že sa po nociach ozývali bolestivé výkriky žien a mužov? Že každý, kto do tejto nemocnice vstúpil, už nikdy neodišiel? Som Elizabeth Carter, a chystám sa objaviť pravdu s mojou spoločníčkou Samanthou Jackson." dokončí monológ moja kamarátka Elizabeth do svojho záznamníka, zatiaľ čo ja sa dívam na onú nemocnicu.

Desivá. Strašidelná. Hrôzostrašná. Všetko sú slabé názvy pre toto miesto. Stromy na steny, z ktorých sa odlupúva omietka vrhajú desivé tiene. Okná sú porozbíjané a zamrežované. Zamrežované? Prečo? Toto nie je blázinec. Tu nie sú pacienti psychicky narušení. Neodišli by.
,,Tak čo Sam. Pripravená?" povzbudivo sa na mňa pozrie El.
,,Fuj mám z toho miesta husiu kožu." zamrmlem.
,,Ále veď je to staré a opustené. Čo by sa stalo?"
,,Ja neviem. Asi som iba paranoik..."
Na jednom okne sú mreže roztiahnuté, že by cez ne chudší človek hravo preliezol. Ale ako sa tam dostať? Vedie k tomu parapet a k nemu sa dá dostať...
,,El? Liezla si po stromoch?"
,,Občas. Prečo sa pýtaš?"
,,Musíme vyliezť po tamtom strome. Odtiaľ na parapet a po ňom dovnútra cez okno."
,,No... Dobre pokúsim sa."
Po strome to bolo ľahké. Konáre boli tvrdé a nikto ich už poriadne dlho nerezal. Ale na parapete... Každú chvíľu sme mohli krivo stúpiť a zletieť z výšky tretieho poschodia. A to žiadna z nás nechcela. Už iba tri kroky. Dva. Jeden. Som pri okne a preliezam dovnútra. El ma nasleduje. Pravdepodobne sme v nejakej spoločenskej miestnosti, čo usudzujem podľa gaučov, síce prežratých moľami a stolíkov s popolníkmi. Spravím prvý krok a zrazu začujem kvapkanie. Kvap. Kvap. Kvap. Pozriem sa nad seba. Zreničky sa mi od strachu a zdesenia zúžia. Zvresknem...

Kapitola by: <DragonFly>