6. Kapitola

34 7 7
                                    

  Z pohľadu Elizabeth Carter: 

 Otvorím už asi sté dvere v tomto bludisku. Zranenú nohu vlečiem za sebou, už ďalej nevládzem. Zvalím sa na prvú stoličku, ktorú vidím. Obzerám sa okolo. Nachádzam sa v sparťansky zariadenej miestnosti - je tu len skriňa, posteľ a stôl so stoličkou. Jediným zdrojom svetla je moja baterka. Prečešem s ňou miestnosť, vyzerá byť prázdna. I keď, po tých skákajúcich mozgoch v laboratóriu už si nie som istá ničím. 

Zrazu si to všimnem. Na protiľahlej stene sú stopy po krvi. Neudržím sa a vykríknem. Je tam niečo napísané. Biely múr zdobia veľké červené písmená, hovoriace: 

Za cenu najvyššiu dnu sa dostaneš, 

pamätaj, že von už živý nevyjdeš.

 Naveky ostanú tu kosti tvoje,

 v Hellingli prekliatom, kde niet nádeje. 


 Srdce mi začalo splašene biť. ,,No tak, upokoj sa El, je to len výplod fantázie nejakého šialenca." Rozprávam nahlas, aby som sa upokojila. Namiesto toho si ale pripadám rovnako šialene ako ten, čo písal ten odkaz vlastnou krvou. Teda, aspoň dúfam, že vlastnou...

 Zatrasiem hlavou snažiac sa zahnať takéto myšlienky. Neprišla som tu zomrieť. Ja ani Sam. Kdesi v hĺbke duše viem, že ešte žije. Verím, že je ešte šanca na návrat domov. Rozhorí sa vo mne plamienok nádeje.

 Vtedy si všimnem, že na posteli je akýsi papierik. Uvažujem. Prisahala by som, že keď som prišla, ešte tam neležal. Alebo som si ho skrátka nevšimla?Opatrne sa postavím a dokrivkám k posteli. Vytreštím oči, keď zistím, že aj odkaz na papieri je napísaný krvou: 


 Radu na prežitie ti dám: 

Ak chceš odísť, jedine sám.

 Priateľstvo tu miesto nemá, 

tento fakt je vec nemenná.


 Rozhádajú sa tu bratia, 

Dvaja svoju lásku stratia.

 Dôvera sa nevypláca!

 Ver, že každý je tu zradca! 


 P.S.: Ver mi, never nikomu!


 Prečítanie toho kusu papiera ma len utvrdzuje v presvedčení, že jeho autor bol blázon. Mám milión chutí roztrhať ten zdrap na malé kusy, niečo mi však hovorí, že si ho mám nechať. Vložím ho do ruksaku a pri tom sa napijem. Mala by som pokračovať v ceste. Ten papier mi síce hovorí, že odísť dokážem len sama, ale ja sa nechystám nechať Sam tu. 

 Vstanem a začnem znovu prehľadávať každý kút tohto blázninca.Ocitnem sa pred masívnymi dverami, na ktorých visí akási ceduľa. Je na nej kostrbato napísané slovo STRACH. S obavami, čo ma vnútri čaká, otvorím dvere.  


Kapitola by: ˂Owl˃

OutLight /POZASTAVENÉ/Opowieści tętniące życiem. Odkryj je teraz