Topiaci sa sneh 2: Volanie srdca

2

Pevne ma objal a okolo prsta si obmotal prameň mojich vlasov. ,,Milujem ťa."šepol mi do ucha. Dojate som sa na neho pozrela. ,,Bála som sa."po prvýkrát som vyslovila nahlas. Prekvapene sa na mňa pozrel a mierne sa zamračil. ,,Čoho? "nechápal. Pokrútila som hlavou. ,,Toho že ma opustíš. Dosiahneš čo chceš a opustíš ma. Za viac by som ti nestála."šepla som rozochvene. Ešte pevnejšie ma stisol. ,,To by som neurobil. Musel by som byť blázon aby som ťa nechal. Vidím tie žiadostivé pohľady iných mužov. Nechcem aby si patrila niekomu inému. Na to som až priveľmi sebecký."usmial sa a na dôkaz svojich slov ma pobozkal. ,,Nevymýšľaj si. Kto by už len chcel takú nešiku?"podotkla som namrzene. ,,To neviem. Kto by chcel krásnu, múdru, zábavnú a dobrosrdečnú ženu? Je to otrava mať pri sebe dokonalú ženu. To mi môžeš veriť."zasmial sa. ,,Milujem ťa. Vždy vieš čo povedať."pobozkala som ho. ,,Nemám rád keď o sebe tak negatívne zmýšľaš. Odo dnes mi budeš hovoriť svoje pocity, dobre?"uistil sa. Prikývla som. ,,Fajn. Ale teraz sa musím osprchovať."usmiala som sa sladko. ,,Len si nemám čo obliecť."podotkla som zamyslene. ,,Daj si niečo moje. Potom ti vyperieme veci."navrhol. Vzala som do ruky jeho košeľu a vdýchla jej vôňu.

Odbehla som do kúpeľne a rýchlo sa osprchovala. Potom som si vysušila vlasy a obliekla košeľu. Zahľadela som sa do zrkadla. Usmiala som sa sama pre seba. Naozaj som už nevyzerala ako kedysi. Konečne sa mi splnil sen byť peknou. Ale za tie roky som pochopila že to nie je dôležité. Oveľa viac som si cenila svoj rozum. Vzala som jeho kefku a vyčistila si zuby. Potom som zišla do kuchyne. Mal skutočne krásny dom. Kuchyňa bola moderne vybavená. So spevom som pripravila raňajky a vzala ich von na záhradu. Bola obklopená kríkmi takže ma v tej košeli nik nemohol vidieť. Dala som raňajky na záhradný stolík, keď ma Tomáš zozadu objal okolo pása. ,,Si prekrásna v mojej košeli."šepol. Veselo som sa zasmiala a sadli sme si. ,,Chcel som sa ťa niečo opýtať."šepol. Zvedavo som sa na neho pozrela. ,,Nechcela by si sa ku mne nasťahovať?"spýtal sa a ja som pootvorila pery. ,,To myslíš vážne?"vydýchla som. Prikývol. ,,Veľmi rada."odvetila som mu a on ma nadvihol a zakrútil mnou. Ja ho tak veľmi milujem. Uznajte. Je dokonalý. Po raňajkách sme spoločne vyprali šaty a dali ich do sušičky. Potom som ich vyžehlila a obliekla sa.

Bol koniec leta. S Tomášom sme sedeli na záhrade a sledovali západ slnka. Sedela som v jeho náručí a on mal hlavu opretú o moje plece. ,,Linda."šepol. ,,Hmmm..."s úsmevom som sa na neho otočila. On zalovil vo vrecku a vytiahol odtiaľ malú krabičku. Zmätene som zažmurkala. ,,Vezmeš si ma?"spýtal sa a otvoril krabičku. V nej spočíval strieborný prsteň. V ňom bol vsadený malý červený rubín. Srdce mi búšilo ako divé a nebola som schopná slova. Vyhŕkli mi slzy šťastia. Prikývla som. Šťastne sa usmial a nasadil mi prsteň. ,,Milujem ťa."šepol. ,,Milujem ťa."povedala som a s celou láskou ho pobozkala.

.............................................................................................................................................................................

Tak a pokračovanie je tu! Dúfam že sa Vám páčilo. Čo vravíte na ich zasnúbenie? Tešíte sa? A napokon myslíte že im to vyjde?

Svoje názory píšte do komentárov. Ďakujem. <3 <3

                                            Vaša Kirsten