Topiaci sa sneh 2: Volanie srdca

1

Je také krásne budiť sa vedľa niekoho koho milujete. Zaklipkala som očami do krásneho slnečného rána. Bol začiatok leta a slnko pálilo. Chytila som ruku, ktorá ma objímala okolo pása. Pootočila som hlavu a zapozerala sa do tváre môjho milovaného priateľa. Nežne som pohľadom prechádzala po dokonalých črtoch jeho tváre. Milovala som ho sledovať keď spal. Vyzeral tak bezbranne. Jediné čo mi to kazilo bolo, že som nevidela jeho krásne modré oči. Pozrela som sa na hodinky. Bolo osem hodín ráno. Rozhodla som sa ho nebudiť a iba som ho jemne pohladila po zlatých vlasoch. Chcela som vstať a tak som mu opatrne dávala dole ruku. Stisk však spevnel a on otvoril oči. Bol taký krásny! ,,Dobrý pokus nymfa."usmial sa. Milovala som keď ma tak volal. Vravel že som krásna ako nymfa. No verili by ste tomu? Keď som mala sedemnásť, nevedela som si ani len predstaviť že budem krásna. A predsa, keď som po osemnástke začala dospievať, zmenila som sa. Ľudia vraveli že som bola stokrát krajšia ako Ivana. ,,Práve som sa chystala zdrhnúť, ale nepodarilo sa."našpúlila som pery. On mi ochotne dal bozk. ,,Takže ty ma zneužiješ a hneď ráno utečieš?"nadvihol obočie. Veselo som sa zasmiala. Úprimne, veľmi som sa bála tejto noci. Bála som sa že keď dosiahne čo chce, opustí ma. Mimovoľne som chytila náhrdelník na mojom krku, ktorý mi pripomínal sklamanie z mladosti. Nie. Môj Tomáš je iný. Je taký zodpovedný a milý. A čo je najdôležitejšie: miluje ma! A ja jeho. Z celého srdca. Keď si spomeniem ako sme sa stretli, musím sa usmievať. Práve som mala po seminároch a Iveta ma vytiahla von.

Pred piatimi rokmi...

,,Idem si zatancovať."prekrikovala hudbu Iveta. ,,Nejdeš?"nadvihla obočie. ,,Nemám náladu."odvetila som jej a sadla si. ,,Fajn. Hneď som späť."usmiala sa a odišla. To určite. Zasa to bude trvať celú noc! Usrkla som si z vína. Mala by som si odskočiť. Potrebovala som si umyť tvár lebo inak by som asi zaspala. Postavila som sa a predierala sa ľudmi k záchodu, keď do mňa z celej sily ktosi narazil. Spadla som na zem a dotyčná osoba tiež. Všimla som si že dotyčná osoba bol muž. Veľmi krásny muž. Keď sa spamätal, ospravedlňujúco sa usmial a pomohol mi vstať. Ako to bolo na mňa podobné, potkla som sa o vlastné nohy a spadla na neho. On však tentokrát udržal rovnováhu. Cítila som jeho telo na svojom a vnímala som jeho dych. ,,Som rád že som narazil práve na Vás slečna."usmial sa. Prudko som sa začervenala. ,,Smiem Vás pozvať na pohárik?"spýtal sa. Chvíľu som váhala. Pred očami sa mi objavil Robo a moje sklamanie. Ale je to len pohárik. Tak som teda prikývla. Sadli sme si pri jeden stôl v kúte. Rukou privolal čašníčku a objednal nám. ,,Som Tomáš."usmial sa. Podala som mu ruku. ,,Linda."šepla som. ,,Máte nádherné meno Linda."polichotil mi. ,,Prosím nevykajte mi. Mám len dvadsať."usmiala som sa milo. ,,Takže takmer moja vrstevníčka. Ja mám dvadsaťtri."oznámil mi. Začali sme živo debatovať. Dozvedela som sa že študuje psychológiu a o rok končí. Z jednej strany tam išiel pretože sa chcel zbaviť rodiny, hlavne rodičov, ale na druhej strane chcel pomáhať ľuďom. Povedala som mu že študujem pedagógiu. Spýtala som sa ho odkiaľ pochádza. Odvetil že z Banskej Štiavnice. Ani sme si neuvedomili ako dlho sa rozprávame keď nás prerušila Iveta. Prekonala som svoju traumu a dala na seba kontakt. On mi ho tiež dal a sľúbil že sa ozve. Nedočkavo som kontrolovala email a bála sa že budem opäť sklamaná. Ale on sa ozval! A odvtedy spolu chodíme.

Napokon sa predsa len stal psychológom a veľmi vyhľadávaným! Ja som učila na druhom stupni základnej školy slovenčinu a etickú. ,,Nad čím premýšľaš?"bozkával mi krk. ,,Nad naším stretnutím."usmiala som sa šťastne. ,,Ďakujem Bohu že som do teba narazil."usmieval sa a hladil ma. ,,Aj ja. Ver tomu."šepla som a bozkávala ho.

Taak a oficiálne je tu prvá časť pokračovania príbehu o Linde. Čo vravíte na jej priateľa? Páči sa Vám?

Zatiaľ nudnejšia časť ale začiatky sú také.

 Prosím ak sa Vám hocičo páči alebo nepáči píšte do komentárov.

                           Vaša Kirsten