Rozhodni sa! ✔

30. kapitola

Hailey :

Vo výťahu strážnik zmačkol poschodie -2. Nemala som strach čo sa bude diať. Nikdy im neukážem, že mám strach.

Otvorili sa dvere výťahu a mi sme vošli do čiernej zapáchajúcej chodby.
Strážnik ma sotil, a ja som musela ísť dopredu. Pomalými krokmi sme sa presunuli k kamenným dverám, ktoré otvoril. Ani som sa nenazdala, a už som vo vnútri tej cely a ležím na zemi.
Pocítim obrovskú bolesť v kotníku ktorá sa stupňuje. Snažím sa postaviť ale to mi nevyjde a spadnem.
Do riti! Určite to mám vyvrtnuté, no to není nič čo by som nezvládla.
Poobzerala som sa okolo seba, no bola tam len tma ako v rohu. Natiahla som ruku doľava, a hneď som sa dotkla steny. To isté som urobila s pravou.
Vzdialenosť medzi stenami bola na rozpätie mojich rúk. Predsa samotka ako sa patrí!
Ako dlho tu budem musieť byť? Dostanem jesť? Kde mám ísť akože na záchod? Stráži to tu niekto?
Tieto otázky mi stále vŕtali v hlave.
Oprela som sa o stenu cely, a nohy si natiahla dopredu. No ani vystrieť nohy som si nemohla, lebo som hneď narazila na dvere. To akože vážne?
To tu mám sedieť poskladaná ako v krabici? Chcem ísť preč!

Sedela som schúlená v rohu uväznená vo svojich myšlienkach. Prečo som to porušila a dala si tie drogy? Sklamala som Derecka. A to ma bodlo do srdca ako nôž. Vracali sa mi všetky krásne spomienky s ním, ako sa svet spomalil a všetko bolo také krásne. Prečo to tak nemôže byť aj teraz?
Skoro sa mi slza skotúľala po líci, no ja som ju stihla zastaviť.
Keby som nerobila nerozvážne somariny, tak by som práve teraz bola s Dereckom v kaviarni, a rozprávali by sme sa. Všetko by bolo fajn...fajn.

Prekvapilo ma hlasné otvorenie dverí cely. Uvidela som tam strážnika, ktorý po mne hodil nejakú misku.
Na to dvere znova zatvoril a zamkol.
Pozrela som sa čo po mne hodil, a doslova som sa vyvracala keď som uvidela psie žrádlo.
"K*urva ja nie som zver!" zvrieskla som z plného hrdlo. No to mi nepomohlo, tak som sa proste zosypala, a szliam som už nebránila.
"Nie som zver." zašepkala som pre seba. Toto je predsa neľudské, a určite proti všetkým zákonom. Ústa som si utrela do rukávu kombinézi. Teraz tam už bol zmiešaný puch zvratkov, psieho žrádla a plesne. Koľko to tu vôbec vydržím?

Dereck :

Dopíjal som kávu, a bol som prichystaný vyraziť za Hailey. Chcem byť pri nej čo najskôr.

Za chvíľu som parkoval pred väznicou. Podišiel som k dverám a zaklopal. Otvoril mi ten istý strážnik ako minule.
"Ako vám môžem pomôcť?" spýtal sa unudene.
"Prišiel som na návštevu Hailey Shineovej." oznámil som.
"To bohužiaľ nebude možné."
"Prečo by nemalo byť?" nechápal som.
"Lebo u pani Shineovej sa našli nezákonné návykové látky. Museli sme ju dať na odvykanie tejto väznice
Linghard." povedal. Čože? To určite nie!
"Čo myslíte tým odvykaním?" spýtal som sa ho. Len si vzdychol a povedal : "Odvykanie v podobe samotky." a tieto slová mi stačili na to, aby mi rozpumpovali krv v žilách.
"Ale to mi je jedno, lebo podávam kauciu." povedal som úplne spontánne. Strážnik sa na mňa pozrel ako ma blázna, ale pustil ma dnu.
"Nech to už máme za sebou." navrhol a ukázal na dvere nejakej kancelárie.
Otvoril dvere a vnútri sedel policajt, pravdepodobne väčšej hodnosti ako tento strážnik.
"Tento pán chce podať kauciu." oznámil mu strážnik. Chlapík iba prikývol a ukázal na kreslo na druhej strane stolu. Sadol som si a čakal som, čo sa stane ďalej. Strážnik odišiel, a my sme osameli. Rozmýšľaľ som, či náhodou nemám zavolať Rogera, a radšej som tak aj urobil.
"Ospravedlnte ma." povedal som a vytiahol mobil z vrecka.
"Roger?" povedal som, keď zdvihol.
"No?"
"Noo, rozhodol som sa kauciu podať hneď teraz. Neskôr ti to vysvetlím. Príď sem aj s peniazmi." oznámil som, a zložil bez toho, aby som počul jeho odpoveď. Sadol som si späť a usmial sa na chlapíka.
"Tak, aby sme to čakanie urýchlili, prichystám papiere." oznámil.