Mágia času | harry potter

|1. kapitola| SKOK V ČASE

,,No, tak to sa ti teda vážne podarilo, Tichošlap," zamumlal rozčúlene chlapec s neposlušnými čiernymi vlasmi a rozhliadol sa okolo seba.

Postavil sa z kamennej podlahy, na ktorú ho silný tlak zhodil. Špinavé kolená boli však to posledné, čo ho trápilo.

,,Môžeš mi povedať, kde to sme?"

Druhý chlapec s dlhými tmavo hnedymi vlasmi sa šibalsky uškrnul a šedé oči mu zaiskrili. Prešiel pohľadom po chodbe, na ktorej sa nachádzali a potom odpovedal: ,,Zrejme stále na Rokforte, Paroháč."

Posledný zo skupinky, pobledlý chalan so svetlo hnedými vlasmi sa rozhliadol okolo, až sa jeho pohľad zastavil na malinkom okienku na konci chodby.

,,A čo má byť? Veď sa snáď nič hrozné nestalo," bránil sa stále Sirius, ale aj jemu sa pri pohľade na výhľad z okna v tvári objavil trochu zmätený výraz.

,,Že sa nič hrozné nestalo? Vravel si, že nás to má posunúť maximálne o pár hodín. Lenže sa pozri z okna. Veď predsa u nás má byť teraz sneh. Kým tu prší a je zamračené, avšak po snehu ani stopy. Musel si nás preniesť o niekoľko týždňov, nie - ak mesiacov," zavrčal podráždene Remus.

,,No dobre, dobre," prerušil ich James ,,toto nikam nevedie. Proste sa vrátime späť. Tichošlap, kde máš tú vec?"

,,Ja ju nemám, James. Zrejme ju má pri sebe stále Remus."

,,Moment. U mňa tiež nie je. Myslel som, že ju máte vy," povedal prekvapene chlapec s tvárou posiatou jazvami.

,,Ja určite nie. Potom, čo ten tlak začal povoľovať, som mal pocit, ako by mi to niekto vytrhol z prstov. Myslel som, že je to niekto z vás," zamrmlal James a rozhliadol sa po svojich kamarátoch v nádeji, že ide len o nejaký hlúpy žart jedného z nich.

,,Ja som mal úplne rovnaký pocit," pritakal Remus.

,,Aj ja," dodal trochu zbrklo Sirius.

Nastalo ticho, ktoré opäť prerušil James.

,,No tak chlapci. Prestante. Toto už nie je vtipné. Kde to je? Sirius, kamoš ... Prestaň si z nás robiť srandu," obrátil sa na Tichošlapa.

,,Lenže ja to pri sebe vážne nemám," odpovedal mu zmätene.

Všetci traja sa po sebe vydesene pozreli.

,,V tom prípade ..." začal Remus, keď v tú chvíľu počuli vzdialené kroky a hlas patriaci profesorke McGonagallovej.

,,Koľko je hodín? Nie je už po večierke?" spýtal sa vyplašene.

James na nič nečakal, schmatol oboch kamarátov a strhol ich za najbližší roh práve vo chvíli, keď sa v chodbe objavili tri vysoké postavy. Tá uprostred bola určite profesorka McGonagalová, v svojom zvyčajnom smaragdovo zelenom hábite a so špicatým klobúkom na hlave.

Tváre zvyšných dvoch - chlapec a dievča - boli ukryté v tieni, napriek tomu však išlo vidieť, že sa im na habitoch lesknú odznaky hlavných prefektov.

,,Merlin," zbledol James, keď mu začalo dochádzať, že sa práve - vďaka neopatrným hrám s časom - možno stretne sám so sebou. Remus len potichu zakňučal.

,,Našiel ste niečo, pán Potter?" pýtala sa práve profesorka.

Chlapec zavrtel hlavou a konečne vyšiel z tieňa. Nebolo pochýb. Toto musel byť James Potter.

,,Pre Merlina," zamrmlal aj Sirius, keď mu konečne došlo to, čo jeho priateľov napadlo už pred malou chvíľou.

,,Nie, pani profesorka," odpovedal úctivo.