Mágia času | harry potter

|2. kapitola| MANŽELKA, SYN A VANKÚŠOVÁ VOJNA

Na pamiatku TÝCH, KTORÝ ŽILI PRE TÝCH, ktorých milovali a zomreli PRE TÝCH, PRE KTORÝCH ŽILI.

Nikdy nezabudnime na našich priateľov, ktorí zahynuli v bitke o Rokfort r. 1998

Trojica priateľov zastala pred vysokým a majestátnym pamätníkom v akejsi posvätnej úcte.

Slová, ktoré na ňom boli vyryté, sa im vypaľovali do mysle a nechali po sebe mnoho otázok. Rovnako ako dlhý zoznam nevinných obetí.

,,Zahynuli v bitke o Rokfort v roku 1998?" prehovoril ako prvý James. Jeho hlas sa v prázdnej hale odrazil od stien a bolo ho počuť ako výkrik.

,,Myslím, že máme problém, kamoš," zamrmlal prekvapene Sirius, ale v jeho hlase už opäť zaznela ona stará známa sebaistota.

Boli v poriadnej kaši a namiesto pôvodne plánovaného posunu časom o pár hodín (aby unikli školskému trestu) sa presunuli hneď o niekoľko rokov.

K tomu všetkému stratili onen zaujímavý predmet, ktorý ich sem preniesol, a navyše doba, v ktorej sa práve ocitli, najskôr od ich vlastnej prítomnosti, prešla hneď niekoľkými zmenami.

Cez to všetko to zaváňalo poriadnym dobrodružstvom. Čo bolo pre Záškodníkov to pravé. Aj Jamesovi sa teraz na tvári objavil záblesk niečoho, čo by sa dalo považovať za nadšenie.

Otočil sa na Remusa, aby zistil, ako to vidí on, uvedomil si však, že jeho kamarát stále s kamennou tvárou zíza na pamätník. Konkrétne na dve mená.

Tichošľap a Paroháč sa zahľadeli rovnakým smerom. A v tej chvíli pochopili.

Za menom Remusa Lupina - nachádzajúcim sa niekde uprostred celého zoznamu - bol do studeného mramoru vytesaný dátum narodenia. A po ňom aj deň úmrtia.

Rovnako tomu bolo pri mene, ktoré bolo pod ním. Patrilo Nymphadore Tonksovej-Lupinovej.

,,Námesačník," zašepkal ticho James a položil mu ruku na plece. Nevedel, čo má povedať. Na takúto situáciu, vhodné slová neexistovali.

Aj Sirius sa tváril zamĺknuto a len prázdnymi očami hľadel na zoznam, hľadajúc v ňom ďalšie známe mená. Dobrá polovica z obetí zomrela v pomerne mladom veku.

Stiahlo sa mu hrdlo, keď si uvedomil, že niektorí z nich boli len o niečo málo starší, než on sám. Dokonca s hrôzou našiel aj pár mien, ktorým v čase smrti bolo iba sedemnásť.

Čo to bolo za hroznú bitku, že pri nej prišlo o život toľko mladých kúzelníkov? A čo sa stalo s ním samotným? Je vôbec ešte medzi živými? Vedel, že odpovede na všetky jeho otázky budú musieť čo najskôr zistiť.

Avšak na to bol čas až zajtra. Teraz bol najdôležitejší Remus, ktorý stále pozeral na svoje meno. Potom konečne prehovoril dutým hlasom.

,,Takže som mal ženu. Musela byť o dosť mladšia, než ja. Myslíte si, že sme boli spolu šťastní?"

,,Určite," usmial sa James a Sirius vrúcne prikyvoval.

,,Asi by sme mali ísť a schovať sa v komnate. Zajtra budeme mať veľa práce s hľadaním odpovedí. Mali by sme si oddýchnuť," zamumlal Námesačník chrapľavým hlasom a vydal sa po známom schodisku vedúcim na siedme poschodie.

Paroháč a Tichošľap sa po sebe ustarane obzreli.

Núdzová miestnosť sa objavila len veľmi neochotne a vyzerala, že prešla akousi príšernou katastrofou. Napriek tomu však fungovala relatívne tak, ako by mala.

V priestrannej izbe boli tri mäkké postele - na ktorých ležali k ich úľave hábity s odznakom Bifľomoru, o ktorom sa rozhodli tvrdiť, že je ich fakulta pre prípad, že by opäť narazili na oných dvoch hlavných prefektov.

Teraz všetci traja sedeli na farebnom a teplom koberci a premýšľali, čo ďalej. Remus neisto žmolil lem svojho habitu, a bol ponorený v svojich myšlienkach.

,,Myslíte, že to bol môj syn?" neudržal sa konečne James.

Sirius k nemu vzhliadol. ,,Čudoval by som sa, keby nie," podotkol s úsmevom.

,,Tá podoba je neuveriteľná, Paroháč," dodal Remus. Bolo to prvýkrát od tej chvíle, kedy opustili Vsupnú sieň, čo prehovoril.

,,Áno. Asi máte pravdu. Tak ja budem mať syna. Hovoril, že sa volá Harry, že?"

Jeho priatelia prikývli.

,,A jeho matka? Myslíte, že by to mohla byť ..." nedopovedal vetu, obaja mu však rozumeli.

,,Videl si jeho oči, nie? Nevidel som nikoho, okrem nej, s takými sýto zelenými očami." Sirius sa na priateľa sprisahanecky uškrnul.

,,Mali by sme sa zajtra porozhliadnuť po knižnici a zistiť, čo sa za tú dobu stalo a najlepšie sa vyhnúť ostatným študentom. Aby sme predišli dotieravým otázkam a prípadným nedorozumeniam," zhrnul ich situáciu Lupin.

,,Asi máš pravdu," zamrmlal James, ale zatváril sa trochu sklamane.

,,Chceš znovu vidieť svojho syna, že?" pozrel sa na neho pobavene dlhovlasý priateľ.

,,Možno," pokrčil plecami.

,,A čo by si mu povedal? Ahoj, ja som tvoj otec. Viem, že je mi ešte len sedemnásť a možno som aj o niečo mladší než ty, ale to sa nejako vysvetlí. A navyše, ak by ťa videl v týchto vlasoch a s týmto ksichtom, asi by sa zdesil. Začínaš byť podobný tomu idiotovi Luciusovi Malfoyovi," neodpustil si rýpnutie Tichošľap.

,,A ako si myslíš, že vyzeráš ty? Takto by si asi ťažko zbalil nejakú babu. S tým sa tu budeš musieť rozlúčiť," vyhlásil uštipačne James.

Sirius sa zamračil a hodil po svojom kamarátovi vankúšom. Ten nečakal a okamžite mu to oplatil.

Nastala - vo všetkých ohľadoch samozrejme priateľská - bitka, do ktorej sa čoskoro zapojil aj Remus. Čo na tom, že zajtra možno budú musieť čeliť pravde o ich budúcnosti. Oni predsa boli Záškodníci.

Tak sa museli náležite správať.