Fall In Love

XVI.

Zvnútra to vyzeralo útulnejšie, aj keď tam bola zima. Všade bola tma, dokedy Hyunwoo nezažal svetlá. Boli sme iba na chodbe, na ktorej bolo niekoľko dverí. Nevedel som, čo bolo v tých ostatných, ale zaujímalo ma to.

,,Ideme sem," zasmial sa Jooheon, keď som chcel ísť inde. Odtiahol ma do prvých dverí naľavo. Zarazene som stál, pretože som nič nevidel. Hyunwoo s Jooheonom zmizli v tme a onedlho sa ozvalo cvaknutie. V miestnosti sa rozsvietili svetlá a ja som zatajil dych. Všetko to vyzeralo byť nové. Podlaha bola navoskovaná, steny natreté bielou farbou, na jednej strane bolo obrovské zrkadlo a dokonca tu boli aj reproduktory. Jooheon mi zatvoril ústa, ktoré som nevedomky otvoril. Potriasol som hlavou a široko som sa usmial. Hyunwoo niečo robil pri reproduktoroch, zatiaľ čo Jooheon sa naťahoval a rozcvičoval.

Nevedel som, čo mám robiť, tak som tam iba tak stál a pozoroval som ich. Onedlho sa miestnosťou rozoznela mne neznáma hudba. Hyunwoo sa rýchlo postavil k Jooheonovi a obaja sa začali hýbať do rytmu hudby. Nebol to tanec, aký som videl do teraz. Ich kroky mali zmysel a veľa citov. Pozoroval som ich s vyvalenými očami a otvorenými ústami. Obaja sa pohybovali úplne rovnako, ani jeden nešiel inak. Presúvali sa a robili dokonalé pohyby. Keď skončili, obaja lapali po dychu a ja som im začal tlieskať.

,,To bolo..úžasné!" vyhŕkol som a so šťastným úsmevom som sa k nim presunul.

,,H-hej," zabručal Jooheon a odišiel sa napiť.

,,Myslím, že to ešte treba doladiť," zamumlal Hyunwoo a zamračil sa.

,,Podľa mňa je to úžasné a netreba tam nič meniť! Odkiaľ vlastne máte hudbu?"

,,Vytvorili sme si," uchechtol sa Hyunwoo a ja som vyvalil oči. Podľa toho čo som videl a počul usudzujem, že sa tomu venujú dlhšie. Ale keby ich videl tancovať niekto iný, cítil by sa rovnako ako ja. Neschopný slova a s veľkou chuťou tancovať.

,,Že ma naučíte tú choreografiu!" vyhŕkol som a oni sa na mne iba zasmiali.

,,Poď, ukážeme ti ako na to."

° ° °

,,Daj si pauzu. Moc sa snažíš a potom sa vyčerpávaš, takže tvoje kroky strácajú efekt," zamumlal pri mne Jooheon a ja som záporne zakrútil hlavou. Síce som nestíhal s dychom a ledva som stál, nechcel som skončiť. Chcel som pokračovať a zlepšovať sa. ,,Pozri, môžeš sem chodiť vo svojom voľnom čase, keď tu nebudeme, ale teraz si daj pauzu," zavrčal a donútil ma si sadnúť na zem. Tvrdo som dopadol na zadok, ale bolo mi to už jedno. Na tvári pri pristál uterák, ale nechcelo sa mi ho dávať dole. Ľahol som si a zavrel som oči. Potreboval som pauzu, Jooheon to vedel. Začul som ďalšie kroky a potom Jooheonov smiech. Aj keď sa mi naozaj nechcelo, musel som si dať uterák dolu z tváre. Nie len že som bol zvedavý prečo sa Jooheon smeje, ale aj som bol smädný. Vyvalil som oči, keď som videl niečo, čo som ani v sne nečakal. Jooheon obímal Changkyuna okolo pása a vášnivo sa bozkávali.

,,Nič si z nich nerob, robia to vždy," zabručal Hyunwoo, keď si sadol vedľa mňa. Moje oči sa zaslzyli a hlavu som sklonil. Ako to mohol urobiť Kihyunovi? A vraj to robia vždy. Nechápem, nič nechápem.

,,H-Hoseok?" rozoznelo sa miestnosťou a ja som naňho hneď pozrel. Zarazene ma pozoroval, ale ja som sa nezmohol na nič. Veď s Kihyunom vyzerali tak šťastne, tak prečo toto? Prečo sa tu Kyun olizuje s Jooheonom? To mu snáď nie je Kihyun dosť dobrý?

,,S-si odporný," vzlykol som a vyhrabal som sa na nohy. Smrkol som a pretrel som si tvár.

,,J-ja ti to vysvetlím!" vyhŕkol a chcel ísť ku mne, ale ja som si už bral veci.

,,Nepribližuj s-sa. Nechcem n-nič počuť, s-sklamal si ma," zamumlal som a zamieril som preč.

,,Hoseok!" bežal za mnou a chytil ma za plece. Donútil ma, aby som sa k nemu otočil. ,,Nechaj si to vysvetliť! J-ja.."

,,Ty nič," odsekol som a snažil som sa zahnať slzy.

,,H-Hyunwoo, poďme prosím," fňukol som a onedlho sa pri nás zjavil. Schmatol som ho za ruku a začal som ho ťahať preč. Changkyun za nami nešiel, počul som iba jeho tiché prosenie a vzlyky. Trhalo mi to srdce, ale nechcel som sa tam vrátiť. Nedokázal som sa na nich pozerať. Pripomínali mi, že aj keď sa podvádzajú, sú šťastní. Ale ja nemám nič. Ani som si neuvedomil, že sa mi po líčkach kotúľajú slzy. Chrbtom ruky som si ich zotrel a vyšiel som von. Trhane som sa nadýchol a zastavil som.

,,V poriadku?" spýtal sa ma Hyunwoo a opatrne ma objal. Objal som ho späť a tvár som si zaboril do záhybu jeho krku. Ozvalo sa nejaké cvaknutie foťáku a ja som sa od Hyunwooa odtiahol. Pokúsil som sa zaostriť na postavu, ktorá stála kúsok od nás.

,,Takže takto si chceš získať Hyungwona? Nejako ti to nevychádza," ozval sa mne povedomí hlas. Vyvalil som oči a odtiahol som sa od Hyunwooa. Pozrel som na Minhyuka, ktorý vyzeral trochu zarazene a mračil sa. Zotrel som si slzy a zamračil som sa.

,,N-nechápem o čom h-hovoríš," zavrčal som, aj keď som presne vedel o čom hovorí. Pokrčil ramenami, posledný krát pozrel na Hyunwooa a odišiel. Nechápem ako to tu našiel, keď je to tu úplne skryté. Možno sa tu s niekym poznal, ale s kým? Okrem nás tam dnes nikto neprišiel.

,,Poďme ku mne, potrebuješ si odpočinúť," zamumlal Hyunwoo a ja som iba prikývol. Teraz som odpočinok potreboval. Znova toho na mňa bolo veľa a to som si myslel, že budem mať aspoň chvíľu pokoj.